Bariovia

Bariovia — východoafrická etnická skupina z juhu Južného Sudánu (štát Central Equatoria), štvrtá najpočetnejšia národnosť Južného Sudánu (690-tis., 2014). Okrem Južného Sudánu žijú Bariovia aj v Ugande, Konžskej demokratickej republike a v USA; spolu asi 848-tis. (2014).

Na svoje dnešné sídelné územie prišli zo severu z oblasti náhorných plošín a mokradí Bahr al-Ghazálu (historický región v severozápadnej časti dnešného Južného Sudánu) asi v 15. stor. V 19. stor. trpeli útokmi arabských otrokárov, začiatkom 20. stor. zotročovaním zo strany európskych kolonizátorov. Väčšina Bariov v Južnom Sudáne žije prevažne v malých obecných komunitách v patrilineárnych rodoch, len menšina v mestách (Džuba, Yei, Mongalla, Redžaf). Komunity sa tradične delia na vrstvu aristokracie lui, ktorá vlastní dobytok a pôdu, a vrstvu obyčajných ľudí dupi, ku ktorým patria remeselníci (kováči, rezbári) či rybári. Ústrednou politickou autoritou je náčelník (matat) a rada starších. Dôležitú úlohu v komunitách Bariov zohrávajú aj vyvolávači dažďa (matat lo piong) a otcovia pôdy (monye lo kak) spätí s poľnohospodárskymi rituálmi. Vyznávajú kresťanstvo (protestanti, rímski katolíci) a tradičné africké náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu duchov Zeme – mulokö a kultu najvyššej bytosti nazývanej Ngun Io Ki). Zaoberajú sa najmä poľnohospodárstvom (pestovanie prosa, sezamu, manioku, kukurice, podzemnice olejnej, chov hovädzieho dobytka, oviec, kôz, hydiny), doplnkom je lov a rybolov. Z remesiel vyniká najmä drevorezba (figúrky predkov), kováčstvo, hrnčiarstvo, košikárstvo, spracovanie kože a kostí.

Jazyk Bariov (kutuk na bari, bari) patrí do nilotskej skupiny šari-nílskej vetvy nílsko-saharskej jazykovej rodiny. Jazyk a kultúru Bariov si osvojili aj menšie etniká oblasti: Mundariovia, Kakwovia, Kukuovia, Pojuluovia, Nyepuovia a Nyangwarovia. Bariovia v Konžskej demokratickej republike hovoria jazykom logoti (logo).