banská komora

banská komora — kráľovská inštitúcia, ktorá spravovala erárne bane a k nim patriace majetky a vyberala pre panovníka poplatky z vyťažených kovov (urbura). Banské komory existovali už za prvých uhorských panovníkov. R. 1335 Karol I. Róbert zriadil v každom banskom meste kráľovské domy (domus regia), ktoré viedol komorský gróf (comes urburae, comes camerae). Do 16. stor. bolo úlohou banských komôr vyberať poplatky pre kráľa vo výške desatiny vyťaženého zlata a osminy striebra a i. kovov. Od ťažiarov sa vykupovali aj drahé kovy, s ktorými sa nesmelo voľne obchodovať, a odovzdávali sa mincovým komorám. Dozor nad banskou a hutníckou výrobou vykonával banský majster. Za Ferdinanda I. po 1548 bola dobudovaná banská správa na str. Slovensku. Komory v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici boli podriadené Dolnorakúskej komore, neskôr Dvorskej komore vo Viedni, ktorá bola v pol. 18. stor. premenovaná na Dvorské kolégium pre mincovníctvo a baníctvo. Banská komora v Banskej Štiavnici v pol. 18. stor. splynula s Hlavným komorskogrófskym úradom. Banská komora v Banskej Bystrici 1851 zanikla, bola podriadená Hlavnému komorskogrófskemu úradu v Banskej Štiavnici. Na vých. Slovensku plnila funkciu banskej komory od 1567 Košická komora, 1689 vznikol v Smolníku Vrchný inšpektorský úrad, ktorý spravoval banské záležitosti tejto oblasti.