Bannockovia
Bannockovia, vlastným menom Banákwǔt, Panaítǐ, Nimi Pan a'kwati — severoamerický indiánsky kmeň zo severozápadu USA, kultúrne a jazykovo blízky Paiutom a Šošonom; 89 príslušníkov (2010).
Bannockovia pôvodne žili pozdĺž Hadej rieky a jej prítokov (obývali juhovýchodnú časť dnešného štátu Idaho a západnú časť dnešného štátu Wyoming) polousadlým (neskôr kočovným) spôsobom života v malých kužeľovitých obydliach zvaných vikiap, pokrytých trsmi škripinca jazerného (neskôr používali aj típí), organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Delili sa na päť podkmeňov (Shohopanaitiov, Yambadikov, Waradikov, Penointikarov a Kutshundikov). Živili sa najmä rybolovom (lososy, pstruhy), lovom (jelene, bizóny) a zberom (hľuzy kamasie, bobule), z remesiel vynikajú košikárstvo, výšivky farebnými korálkami a spracovanie koží. Ich úhlavnými nepriateľmi boli Čiernonožci, Kayusovia a Nezperséovia, naopak, veľmi priateľské vzťahy mali s Paiutmi a so Šošonmi, ktorí boli ich blízkymi spojencami. Kôň sa stal súčasťou ich kultúry začiatkom 18. stor.
Ako prví z Európanov s nimi prišli do kontaktu v roku 1580 Španieli. Obchodné vzťahy s nimi však nadviazal až v roku 1829 traper Jim (James Felix) Bridger (*1804, †1881). Do pravidelného kontaktu s Američanmi prichádzali až v 40. rokoch 19. stor. Napriek tomu, že boli málopočetným kmeňom (ich počet nikdy neprekročil 2-tis.), viedli proti USA tri vojny (→ indiánske vojny). Dôvodom prvej (1864 – 68) boli pravidelné prepady karaván kolonistov smerujúcich po Oregonskej a Kalifornskej ceste na západ. Po jej ukončení (je pokladaná za jednu z najkrvavejších v histórii indiánskych vojen) sa v roku 1869 usadili v rezervácii Fort Hall na hornom toku Hadej rieky (v blízkosti dnešného mesta Pocatello). Hladomor, úbytok lovnej zveri (najmä bizónov) a necitlivá rezervačná politika americkej vlády viedli v roku 1878 k druhej a rok neskôr i k tretej vojne s Američanmi. Po konečných porážkach pri riekach Clark Fork a Big Creek, ako aj neustálom prenasledovaní americkou armádou boli prinútení vrátiť sa naspäť do rezervácie Fort Hall.
Jazyk Bannockov (banákwǔt, panaítǐ, bannock) patrí do uto-aztéckej jazykovej rodiny, je veľmi blízky jazyku Paiutov (na základe toho sa predpokladá, že s nimi tvorili pôvodne jeden kmeň). Niektorí lingvisti ho pokladajú aj za jeden zo severných dialektov paiutčiny. Zanikol v polovici 20. stor.