banícky folklór

banícky folklór — folklórne prejavy tematicky a funkčne späté so životom a prácou baníkov. V oblasti s baníckymi tradíciami časť širšieho folklórneho repertoáru. Banícke piesne na Slovensku sú ľudové, zľudovené i umelé, ktoré sú vývinovo novšie, najstarší je zápis piesne Stávaj Hanzo hore... z 1791. Tematika ťažkej práce, obáv z nešťastia i zo smrti sa v nich prelína s ľúbostnou, sociálnou, satirickou i s humoristickou tematikou. Osobité sú hymnické a stavovské piesne. V slovesných žánroch sa banícke historky uchovali vo forme spomienkových a humoristických rozprávaní. Známe sú anekdoty s postavami Nácka a Hanzka. Povesti rozprávajú o vzniku banských miest, objavení rudných žíl, o šachtách, podzemných úkazoch a bytostiach (permoníkoch) ap. Súčasťou baníckeho folklóru sú aj banícke obyčaje, s ktorými súvisia špecifické ceremoniálne tance. V širšom význame dopĺňa banícky folklór ľudová výtvarná tvorba reprezentovaná figurálnym rezbárstvom (betlehemy, sakrálne plastiky), maľovaním prospektov k betlehemom, miniatúrami banských objektov a zariadení i vkladačkami do fliaš.