banícke obyčaje

banícke obyčaje — etnogr. tradíciou ustálené spôsoby správania späté s prácou, s pracovným prostredím a s obradovými i so slávnostnými príležitosťami baníkov. Osobitné obrady a zvyky súviseli s pobytom pod zemou, napr. prosba o ochranu nadprirodzených bytostí, obete banským duchom, dodnes dodržiavané zákazy v bani kričať, pískať alebo zabiť niečo živé. Pred sfáraním a po vyfáraní sa baníci spoločne modlili, známe sú špeciálne modlitby za zachovanie zdravia a za šťastie pri hľadaní rudy, dodnes sa baníci zdravia baníckym pozdravom Zdar Boh. Rozšíreným zvykom v banskej oblasti bolo zvolávanie do práce banskou klopačkou. Osobité zvyky sa zaužívali pri otváraní a konečnom opustení bane, ako aj pri cirkevných sviatkoch a obradoch. Na veľké cirkevné sviatky baníci navštevovali kostoly v baníckych uniformách a so svietnikmi v ruke, veľkolepo sa slávil sviatok patróna bane, ktorého súčasťami boli slávnostný sprievod, sv. omša, banícka ofera a spoločná zábava. Banícka mládež združená v spolkoch dodržiavala pri zábavách a prijímaní nových členov zvykové normy sčasti obsiahnuté v písaných regulách (artikulách). V Banskej Štiavnici sa dodnes zachoval zvyk, že nových študentov Strednej priemyselnej školy baníckej (dnes Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho) krstia na tzv. šachtág. Z podnetu poslucháčov Baníckej a lesníckej akadémie sa sformovali aj ďalšie zvyky, z ktorých najznámejší je tzv. banícky salamander — sprievod prezentujúci nielen banícke tradície, ale oživujúci aj známe udalosti a postavy mesta. Pôvodne sa konal pri pohreboch, neskôr na banícky sviatok, postupne sa k nemu pripájali aj ďalšie obyčajové prejavy banskoštiavnickej tradície.