Báb

Báb — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, 150 m n. m.; 1 219 obyvateľov (2022); miestne časti Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb. Územie na sprašovej pahorkatine má rovinný až pahorkatinný reliéf, je odlesnené a poľnohospodársky využívané, len miestami sú zachované dubové a hrabové lesy. V miestnej časti Veľký Báb je národná prírodná rezervácia Bábsky les.

V obci sa nachádza Výskumný ústav tabakového priemyslu a výskumná stanica Botanického ústavu SAV (1951). Obec je cestou III. triedy spojená so susednými obcami Rumanová a Veľké Zálužie, katastrálnym územím prechádza rýchlostná cesta R1.

Vznikla v roku 1955 zlúčením Veľkého Bábu (písomne doložený 1156 ako Bab, 1268 terra Baab, 1365 Obaab, 1773 Nagy-Baab, Gros-Baab, 1786 Nagy-Bab, 1808 Nagy-Báb, Gross-Baab, Welký Báb, 1863 Nagybaáb, 1873 – 1913 Nagybáb, 1920 – 55 Veľký Báb) a Malého Bábu (1365 Wybaab, 1773 Kiss-Baab, Klein-Baab, 1786 Kisch-Bab, 1808 Kis-Báb, Klein-Baab, Malý Báb, 1863 Kisbaáb, 1873 – 1913 Kisbáb, 1920 – 55 Malý Báb).

Obec Veľký Báb pôvodne patrila panstvu Hlohovec, koncom 13. stor. nitrianskemu hradu, neskôr ju kráľ daroval trnavskému mešťanovi Conchovi. V roku 1241 obec vypálili mongolské vojská, dosídlená bola po roku 1268 nemeckými kolonistami. Patrila rodinám Beneovcov, Borcsániovcov, Dávidovcov, Šándorovcov a i., v 18. stor. rodinám aj Majténiovcom, Zičiovcom a Esterháziovcom. Veľké škody spôsobili nájazdy Turkov; v roku 1664 bol Veľký Báb vyľudnený a v roku 1704 obec spustošili kurucké vojská.

Obec Malý Báb patrila tým istým majiteľom ako Veľký Báb. Uvádza sa ako príslušenstvo hradu Nitra. V roku 1664 bola obec poplatná Turkom, obyvatelia obrábali aj pôdu Veľkého Bábu. V roku 1704 obec spustošili kurucké vojská. Od roku 1788 mal Malý Báb jarmočné právo.

V 19. – 20. stor. bola väčšina majetkov oboch obcí vo vlastníctve zemanov Sheyovcov, ktorí v roku 1880 kúpili od Esterházyovcov kaštieľ.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, v 18. stor. boli vo Veľkom Bábe vinice.

Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, sídliskové nálezy z 10. a 11. stor.

Stavebné pamiatky: v miestnej časti Alexandrov Dvor (Veľký Báb) secesný kaštieľ (1908) s areálom (19. a 20. stor.) a neoklasicistickou kúriou (20. – 30. roky 20. stor.), v miestnej časti Malý Báb barokový rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (18. stor., na mieste staršej sakrálnej stavby, opravený 1960). Hlinené domy so slamenou valbovou strechou (19. stor.).