azbuka

azbuka —

1. niekedy označenie cyrilského písma;

2. sústava grafických znakov založených na cyrilskom písme nazvaná podľa jeho prvých dvoch písmen (az, buky). Azbuka v súčasnej podobe bola zavedená reformami Petra I. Veľkého (1708 – 10) a ruskej Akadémie vied (1735, 1738, 1758), keď boli vylúčené niektoré zastarané písmená. Uskutočnila sa podstatná zmena grafiky spojená s nástupom tlačového písma: namiesto cyrilskej polounciály sa začalo používať nové občianske písmo (graždanka). Boli zavedené nové písmená я, э, й. Neskôr bolo zavedené aj písmeno ё (1797). Niektoré vylúčené písmená sa však znova zavádzali a vylučovali. Časť nepotrebných písmen sa používala v ruskom písme a tlači až do roku 1917, keď boli z azbuky vylúčené písmená jať, fita, i s bodkou. Označenie písmena ё v tlači nie je prísne záväzné; ё sa používa najmä v slovníkoch a učebniciach. Súčasná ruská abeceda zahŕňa 33 písmen: 20 písmen reprodukuje spoluhlásky, 10 písmen samohlásky, písmeno й reprodukuje neslabičné и (бой) a v niektorých prípadoch spoluhlásku j (йог), ъ (tvrdý znak) a ь (mäkký znak) neoznačujú samostatné hlásky. Ruské občianske písmo poslúžilo ako základ napr. mongolského písma, väčšiny písomných sústav národov bývalého ZSSR, ako aj niektorých iných jazykov (bulharčina, macedónčina, srbčina), ktoré majú písmo odvodené od cyriliky.