Avari
Avari — 1. kočovné kmene pravdepodobne turkického pôvodu pochádzajúce zo Strednej Ázie. V 6. stor. prenikli na západ do Európy, v roku 567 spoločne s Longobardmi porazili Gepidov a usadili sa v Panónskej panve. Až do roku 626 pravidelne napádali Byzantskú ríšu. Na ich čele stál kagan Bajan (kaganát), ďalšími hodnostármi boli jugur, tudun a tarkan. Stavali pevnosti kruhového tvaru, ktoré sa nazývali hrinky. Podmanili si väčšinu slovanského obyvateľstva, priamou súčasťou Avarského kaganátu boli len najjužnejšie časti Slovenska (Bratislava-Devínska Nová Ves, Prša). Slovania na obranu proti nim vytvorili Samovu ríšu. Ich panstvo v Panónskej panve ukončili výpravy vojsk Karola Veľkého (791, 795). V 9. stor. správy o nich miznú; boli asimilovaní Slovanmi;
2. národnosť žijúca najmä v horskej časti Dagestanskej republiky (Ruská federácia), kde tvorí najväčšie etnikum; na celom území bývalého ZSSR žije asi 960-tis. jej príslušníkov. Pomenovanie Avaral je prevzaté z ruštiny, predtým sa označovali podľa dedín alebo súhrnne Ma’arulal (vrchári). S turkickými Avarmi známymi aj z našich dejín ich spája len meno. Avari sú pokladaní za autochtónov a ich etnogenéza prebiehala bez väčších vonkajších vplyvov. Základným zamestnaním bol chov dobytka (najmä oviec), v úrodnejších oblastiach poľnohospodárstvo alebo sadovníctvo. Významnú úlohu mali remeslá: spracovanie vlny (plsť, látky, koberce), kováčstvo, kovotepectvo a i. Avari vyznávajú islam, veriaci sú sunniti.