austronézske jazyky
austronézske jazyky — označenie jazykovej rodiny, ktorej starší názov malajsko-polynézske jazyky sa najnovšie používa v inom terminologickom zmysle a v užšom význame. Austronézske jazyky sú rozšírené od ostrova Madagaskar cez Indonéziu (okrem časti ostrovov Timor a Halmahera), Malajský polostrov, čiastočne cez juh Vietnamu a Kambodže, cez Filipíny a Taiwan až po východný okraj Oceánie, ktorá s výnimkou vnútrozemia Novej Guiney a niektorých častí Novej Británie, Bougainvillu a súostrovia Santa Cruz patrí do tohto teritória celá. Severnú hranicu rozšírenia austronézskych jazykov predstavujú Havajské ostrovy, východ Veľkonočného ostrova a juh Nového Zélandu.
Austronézska jazyková rodina patrí vzhľadom na geografické rozšírenie i na veľký počet jazykov (podľa rozličných odhadov 1 100 – 1 200) medzi najvýznamnejšie jazykové zoskupenia na svete. Počet používateľov austronézskych jazykov prevyšuje 380 mil., z toho iba o málo viac ako 2 mil. nežije v západnej polovici austronézskeho sveta. Vyše 264 mil. ľudí hovorí indonézskymi jazykmi (v Indonézii a Malajzii), približne 22 mil. ľudí jazykmi Madagaskaru (lingvisticky patrí do Indonézie) a 93 mil. ľudí jazykmi Filipín.
Donedávna sa austronézska jazyková rodina členila na indonézsku, melanézsku, mikronézsku a polynézsku vetvu. Toto geograficko-kultúrne členenie bolo z hľadiska novších jazykovedných poznatkov nevyhovujúce a nahradilo ho rozčlenenie na západnú (v podstate indonézsku) a východnú (oceánijskú) vetvu. Problematickým zostávalo zaradenie jazykov pôvodného obyvateľstva Taiwanu medzi austronézske jazyky. V súčasnosti sa usudzuje, že praaustronézska jazyková jednota sa rozdelila najskôr na taiwanskú vetvu a vetvu, pre ktorú bol nedávno navrhnutý názov malajsko-polynézska.
Austronézska jazyková rodina sa vyznačuje istými spoločnými typologickými znakmi. Hláskový systém väčšiny jazykov je pomerne jednoduchý. Z morfologického hľadiska sú najzložitejšie filipínske jazyky. Nové slová sa tvoria odvodzovaním alebo skladaním slov, prípadne reduplikáciou. V jazykoch západnej Indonézie je veľa výpožičiek z indických jazykov a z arabčiny. V 19. a 20. stor. sa všetky jazyky obohatili najmä o anglické slová, menej o slová francúzskeho (zriedkavo nemeckého a japonského) pôvodu. Vyskytujú sa aj slová prevzaté z portugalčiny, zo španielčiny a z holandčiny.