austroázijské jazyky

austroázijské jazyky — geneticky nejasná jazyková rodina zahŕňajúca na základe doterajších poznatkov tieto jazykové vetvy či zoskupenia: monsko-khmérske (takmer dve tretiny všetkých austroázijských jazykov), viet-muongské, wa-palaungské (saluenské) a semangsko-sakajské jazyky, nikobarský jazyk, khasijský jazyk, mundské jazyky a nahalský jazyk. Táto klasifikácia však nie je všeobecne akceptovaná. Staré a významné literárne tradície má len mončina, khmérčina a vietnamčina. Po vietnamčine a khmérčine je početne najvýznamnejším jazykom jazykovej rodiny mundská santalčina. Zvyšok sú jazyky vidieckeho a horského obyvateľstva, ktoré tvorí menšiny a ostrovčeky uprostred väčšinového obyvateľstva juhovýchodnej Ázie, východnej časti Indie a južnej Číny. Veľa jazykov možno charakterizovať ako ústupové, lebo sú to zvyšky oveľa rozsiahlejšieho areálu; ich vplyv badať v mnohých jazykoch, ktoré sa tam rozšírili až neskôr. Úradné jazyky rodiny sú v súčasnosti iba vietnamčina (vo Vietname) a khmérčina (v Kambodži). Približne 150 jazykmi austroázijskej jazykovej rodiny hovorí asi 108 mil. ľudí (najviac po vietnamsky).