átrium
Átrium baziliky San Clemente al Laterano v Ríme, 1. štvrtina 18. stor.
átrium [lat.] —
1. ústredný pravouhlý priestor etruského, helenistického a rímskeho obytného domu obklopený obytnými a úžitkovými miestnosťami. V strope átria bol otvorený svetlík slúžiaci na odvádzanie dymu (kompluvium) a súčasne ako hlavný zdroj vzduchu a svetla. Pod ním zväčša zapustená v zemi bola nádrž na dažďovú vodu (impluvium). Átrium slúžilo ako centrum rodinného života;
2. pravouhlé otvorené nádvorie pred západným priečelím ranokresťanskej baziliky, spravidla na troch stranách obkolesené stĺpovými chodbami, v strede s očistnou nádržou na vodu alebo studňou. V období stredoveku sa átrium v podobe ambitu presunulo k bočnej strane kláštorného alebo kapitulného kostola či katedrály (→ rajský dvor);
3. v modernej architektúre vnútorný dvor rodinného domu alebo spoločenských stavieb, ktorý plní okrasnú a rekreačnú funkciu. Spravidla je v ňom zeleň, fontána, plastika.