atmosférický aerosól
atmosférický aerosól — tuhé a kvapalné častice (alebo ich zmes) suspendované vo vzduchu tak, že sa vznášajú. Podľa vzniku sa rozlišuje atmosférický aerosól prirodzeného a antropogénneho pôvodu. Atmosférický aerosól prirodzeného pôvodu je tvorený priamou emisiou častíc do atmosféry (vodné kvapky, ľadové kryštáliky, kryštáliky morskej soli, prízemný prach, sopečný prach, častice vznikajúce pri lesných požiaroch, rastlinný peľ) a chemickou reakciou plynov v atmosfére (vznik solí). Odhaduje sa, že do atmosféry sa dostane za rok z prirodzených zdrojov 3,1 Gt častíc. Atmosférický aerosól antropogénneho pôvodu pochádza najmä zo spaľovania fosílnych palív, za rok okolo 0,46 Gt.
Atmosférický aerosól je z atmosféry odstraňovaný mokrou a suchou depozíciou. Najdlhší čas zotrvania v atmosfére (desiatky dní) majú častice s polomerom 0,1 – 5 μm, ktoré sú z atmosféry vymývané najmä zrážkami. Veľmi malé častice s polomerom do 0,1 μm (Aitkenove častice) sú odstraňované najmä koaguláciou, veľké častice s polomerom viac ako 5 μm opúšťajú atmosféru najmä v dôsledku sedimentácie. Životnosť veľmi malých a veľkých častíc je 1 h až 1 deň. V spodnej časti stratosféry sa môžu častice udržať aj niekoľko rokov. Najväčší počet častíc v 1 cm3 vzduchu vo veľkých mestách sa pohybuje od 5 · 104 do 4 · 105, na vidieku od 1 · 103 do 7 · 104. Najčistejší vzduch je nad morom, kde sa počet častíc v 1 cm3 pohybuje od 8 · 102 do 5 · 103. Atmosférický aerosól sa podieľa na významných atmosférických dejoch, akými sú tvorba a vypadávanie atmosférických zrážok, ako aj na bilancii žiarenia Zeme. Koncentrácia častíc aerosólu a jeho vlastnosti sú vzhľadom na vplyv aerosólu na rastlinstvo, živočíšstvo a zdravie človeka predmetom sledovania.