asýrska cirkev

Text hesla

asýrska cirkev, aj Asýrska cirkev Východu, oficiálne Svätá apoštolská katolícka asýrska cirkev Východu — autokefálna východná cirkev pôsobiaca najmä v dnešnom Iraku, ale aj v Iráne, Sýrii, Turecku, ako aj v USA (a ďalších krajinách, kam emigrovali jej členovia), spolu asi 400-tis. veriacich. Patrí k cirkvám východosýrskeho (chaldejského) obradu, liturgickým jazykom je sýrčina alebo aramejčina, na jej čele stojí katolikos-patriarcha so sídlom v meste Erbil v Iraku, v súčasnosti je ním Gewargis III. (*1941).

Jedna z najstarších kresťanských cirkví, svoj vznik odvodzuje od pôsobenia apoštola Júdu (nazývaného aj Tadeáš), ktorý (spolu s apoštolom Šimonom, nazývaným aj Zelóta-Horlivec) hlásal evanjelium (o. i.) v Perzii a zomrel tam mučeníckou smrťou; preto sa nazýva aj apoštolská cirkev; termín katolícka v jej názve znamená všeobecná (→ katolícky, význam 1). Pôvodne sa nazývala Cirkev Východu. Najneskôr od zač. 4. stor. stál na jej čele katolikos so sídlom v Seleukii-Ktésifónte (neskôr za arabskej nadvlády v Bagdade), ktorému boli podriadené kresťanské spoločenstvá nielen na území sásánovskej ríše (→ Sásánovci), ale aj v Indii, Strednej Ázii a Číne. Po 3. ekumenickom (efezskom) koncile (431), ktorý odsúdil Nestoria a jeho učenie (→ nestorianizmus), sa tamojší kresťania postavili na stranu Nestoria a 484 bolo na synode v Gondéšápúre (sýrsky Beth-Lapath; neďaleko dnešného mesta Dezfúl v Iráne) prijaté Nestoriovo učenie (do značnej miery z politických príčin v súvislosti s nepriateľstvom Perzie a Byzantskej ríše) ako záväzné pre všetkých kresťanov v Perzii. Preto sú tradične označovaní ako nestoriáni, hoci v súčasnosti Asýrska cirkev Východu toto označenie odmieta, lebo nevystihuje jej teológiu. Asýrska cirkev Východu za ekumenické považuje len prvé dva koncily (1. nicejský, konaný 325, a 1. konštatínopolský, konaný 381). Ježišovu matku Máriu neoznačuje titulom Matka Božia (Bohorodička, → Theotokos), ale Matka Kristova (Christotokos, doslovne Rodička Krista). V 16. stor. sa z nej vyčlenila Chaldejská katolícka cirkev, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi ako jedna z východných katolíckych cirkví (→ chaldejská cirkev, význam 2), a zvyšná časť (nezjednotená s katolíckou cirkvou) sa začala postupne označovať prívlastkom asýrska (Asýrska cirkev Východu). R. 1964 sa od Asýrskej cirkvi Východu (o. i. pre nesúhlas s prijatím gregoriánskeho kalendára) odčlenila Starobylá cirkev Východu.

Text hesla

asýrska cirkev, aj Asýrska cirkev Východu, oficiálne Svätá apoštolská katolícka asýrska cirkev Východu — autokefálna východná cirkev pôsobiaca najmä v dnešnom Iraku, ale aj v Iráne, Sýrii, Turecku, ako aj v USA (a ďalších krajinách, kam emigrovali jej členovia), spolu asi 400-tis. veriacich. Patrí k cirkvám východosýrskeho (chaldejského) obradu, liturgickým jazykom je sýrčina alebo aramejčina, na jej čele stojí katolikos-patriarcha so sídlom v meste Erbil v Iraku, v súčasnosti je ním Gewargis III. (*1941).

Jedna z najstarších kresťanských cirkví, svoj vznik odvodzuje od pôsobenia apoštola Júdu (nazývaného aj Tadeáš), ktorý (spolu s apoštolom Šimonom, nazývaným aj Zelóta-Horlivec) hlásal evanjelium (o. i.) v Perzii a zomrel tam mučeníckou smrťou; preto sa nazýva aj apoštolská cirkev; termín katolícka v jej názve znamená všeobecná (→ katolícky, význam 1). Pôvodne sa nazývala Cirkev Východu. Najneskôr od zač. 4. stor. stál na jej čele katolikos so sídlom v Seleukii-Ktésifónte (neskôr za arabskej nadvlády v Bagdade), ktorému boli podriadené kresťanské spoločenstvá nielen na území sásánovskej ríše (→ Sásánovci), ale aj v Indii, Strednej Ázii a Číne. Po 3. ekumenickom (efezskom) koncile (431), ktorý odsúdil Nestoria a jeho učenie (→ nestorianizmus), sa tamojší kresťania postavili na stranu Nestoria a 484 bolo na synode v Gondéšápúre (sýrsky Beth-Lapath; neďaleko dnešného mesta Dezfúl v Iráne) prijaté Nestoriovo učenie (do značnej miery z politických príčin v súvislosti s nepriateľstvom Perzie a Byzantskej ríše) ako záväzné pre všetkých kresťanov v Perzii. Preto sú tradične označovaní ako nestoriáni, hoci v súčasnosti Asýrska cirkev Východu toto označenie odmieta, lebo nevystihuje jej teológiu. Asýrska cirkev Východu za ekumenické považuje len prvé dva koncily (1. nicejský, konaný 325, a 1. konštatínopolský, konaný 381). Ježišovu matku Máriu neoznačuje titulom Matka Božia (Bohorodička, → Theotokos), ale Matka Kristova (Christotokos, doslovne Rodička Krista). V 16. stor. sa z nej vyčlenila Chaldejská katolícka cirkev, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi ako jedna z východných katolíckych cirkví (→ chaldejská cirkev, význam 2), a zvyšná časť (nezjednotená s katolíckou cirkvou) sa začala postupne označovať prívlastkom asýrska (Asýrska cirkev Východu). R. 1964 sa od Asýrskej cirkvi Východu (o. i. pre nesúhlas s prijatím gregoriánskeho kalendára) odčlenila Starobylá cirkev Východu.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 9. marca 2018.

citácia

Asýrska cirkev [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/asyrska-cirkev