astronomický ďalekohľad

astronomický ďalekohľad — 1. najdôležitejší astronomický prístroj (→ ďalekohľad). Zväčšuje zorný uhol pozorovaného vesmírneho objektu a skoncentrovaním elektromagnetického žiarenia na malú plochu zvyšuje jasnosť objektu a rozlišovaciu schopnosť ďalekohľadu. Základnou časťou astronomického ďalekohľadu je objektív, ktorým žiarenie prechádza (→ refraktor) alebo sa od neho odráža (→ reflektor). Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine sa pozoruje okulárom alebo sa sníma fotograficky, fotometrom, fotonásobičom alebo CCD snímačmi. Čím je zberná plocha objektívu väčšia a ohnisková vzdialenosť okulára kratšia, tým lepšie možno vidieť menej jasné objekty. Zväčšenie zorného uhla rastie s veľkosťou pomeru ohniskových vzdialeností objektívu a okulára, rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu rastie s priemerom objektívu. Technické problémy spojené s výrobou objektívov (objektív nemôže byť ľubovoľne veľký), s montážou ďalekohľadu a s jeho pohybom i s chvením atmosféry (seeing) sú limitujúcimi faktormi výroby ďalekohľadov. Niektoré nedostatky (deformácie zrkadla, atmosférické vplyvy) odstraňuje aktívna optika a adaptívna optika.

Prvý ďalekohľad zostrojil 1608 Holanďan Hans Lippershey (aj Johann; 1570 – 1619). Podobný šošovkový ďalekohľad skonštruoval 1609 aj G. Galilei → Galileiho ďalekohľad). Jeho najväčší ďalekohľad mal priemer objektívu 4,4 cm a 33-násobné zväčšenie. Pomocou ďalekohľadov objavil Galilei pohoria a krátery na povrchu Mesiaca, mesiace Jupitera, hviezdnu povahu Mliečnej cesty a fázy Venuše. I. Newton je autorom prvého zrkadlového ďalekohľadu (1671), ktorý značne zdokonalil W. Herschel považovaný za otca stelárnej astronómie (1781 pomocou svojho reflektora s priemerom objektívu 16 cm objavil planétu Urán).

Najrozšírenejšie sú zrkadlové ďalekohľady (najmä veľké s priemerom objektívu nad 1 m), pretože ich výroba je technicky menej náročná, a tým aj lacnejšia ako výroba refraktorov (najväčší refraktor na svete s priemerom objektívu 102 cm vybudovaný 1897 je v Yerkes Observatory, Wisconsin, USA). Reflektory sa navzájom konštrukčne odlišujú spôsobom, akým sa svetelný zväzok dostáva z objektívu do detektora, na fotografickú platňu, na fotoelektrické médium, do CCD kamery alebo do spektrometra. K základným typom reflektorov patria Newtonov ďalekohľad, Cassegrainov ďalekohľad, coudé ďalekohľad, Ritcheyho-Chrétienov ďalekohľad, Schmidtov ďalekohľad , Maksutovov ďalekohľad, Bakerova-Schmidtova komora a i. Na rovnakom princípe ako optické zrkadlové ďalekohľady pracujú rádiové ďalekohľady (→ rádioteleskop). Infračervené ďalekohľady skúmajú objekty v infračervenej oblasti spektra (ich súčasťou je citlivý prijímač infračerveného žiarenia), röntgenové ďalekohľady zdroje röntgenového žiarenia.

Vplyv atmosféry Zeme pohlcujúcej značnú časť elektromagnetického žiarenia sa odstraňuje umiestnením astronomických ďalekohľadov na umelých družiciach Zeme a na kozmických sondách. Z týchto ďalekohľadov je najväčší Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý má priemer objektívu 2,4 m.

Najväčšie ďalekohľady na svete sú v súčasnosti Keckove ďalekohľady (Keck I, Keck II) v observatóriu na vrchole sopky Mauna Kea na Havaji, ktoré majú priemer zrkadla 10 m (→ havajské observatóriá). Výhodné je aj budovanie viacerých menších astronomických ďalekohľadov spojených počítačom, pričom rozlišovacia schopnosť takéhoto zariadenia, ktorého výsledný signál (obraz) vytvárajú signály z jednotlivých ďalekohľadov, je taká, akú by mal jediný ďalekohľad vytvorený súčtom plôch zrkadiel jednotlivých ďalekohľadov tvoriacich daný systém. Napr. 4 ďalekohľady s priemerom zrkadla 8,2 m na Cerro Paranal v Chile, spravované Európskym južným observatóriom, majú výslednú rozlišovaciu schopnosť ďalekohľadu s priemerom zrkadla 16 m (VLT, Very Large Telescope; spolu v prevádzke od 2001).

Najväčšími astronomickými ďalekohľadmi na Slovensku sú reflektor s priemerom objektívu 1,3 m umiestnený v observatóriu na Skalnatom plese a reflektor s priemerom na 1,0 m umiestnený v observatóriu na Kolonickom sedle.

2. synonymum Keplerovho ďalekohľadu.