astrológia

Text hesla

astrológia [gr.] — učenie, podľa ktorého vzájomná poloha nebeských telies (Slnka, Mesiaca, planét) ovplyvňuje a určuje osudy ľudí a národov. Astrológia sa rozvíjala od čias raných kultúr zo spoločného poznatkového základu spolu s astronómiou (do 4. stor. n. l. ako jej synonymum). Oporu na svoj rozvoj nachádzala vo filozofickej koncepcii jednoty sveta.

Planéty, ku ktorým sa priraďuje aj Slnko a Mesiac, majú v astrológii veľký význam. Pripisujú sa im charakteristické vlastnosti a ich poloha v okamihu narodenia človeka sa pokladá za veľmi dôležitú. V tradičnej astrológii sa s planétami spájalo posvätné číslo 7, priraďovali sa k nim jednotlivé dni v týždni. Pás oblohy, ktorým počas roka planéty prechádzajú, sa delí na 12 znamení, súhvezdí zvieratníka (Baran, Blíženci, Býk, Kozorožec, Lev, Panna, Rak, Ryby, Strelec, Škorpión, Váhy, Vodnár), s charakteristikami vyplývajúcimi z ich názvov. Polohy planét v rôznych súhvezdiach poskytujú bohatý výber kombinácií dobrých a zlých vplyvov, ktoré sa ešte znásobujú pri konjunkciách (približnom prekrytí) alebo v opozíciách (polohách vzdialených o 180°), príp. v iných konšteláciách. Predpoveď budúcnosti človeka vyčítaná z polôh planét a hviezd v okamihu jeho narodenia sa nazýva horoskop.

Začiatky záp. astrológie siahajú do Mezopotámie, kde sa z postavenia planét, zatmení a atmosférických javov zisťovala vôľa bohov. Odtiaľto sa astrológia šírila do Perzie, Indie a Číny, do helenistického Grécka, Egypta a Ríma. Astrológiou sa zaoberali aj sýrski a arabskí učenci. Najväčší záujem o astrológiu nastal počas spontánneho rozvoja vedy v období renesancie. Astrológia ovplyvňovala záp. astronómiu, alchýmiu, medicínu a filozofiu až do 17. stor. Ustupovať začala až po vytvorení Kopernikovej heliocentrickej sústavy a v období osvietenstva. V staroveku, ako aj v období najväčšieho rozkvetu boli astrológovia veľmi vážení. Radili sa s nimi panovníci pred uskutočnením dôležitých štátnych rozhodnutí a obľúbené boli aj osobné horoskopy. Keďže predpovede museli byť často protirečivé (víťazstvo jedného panovníka znamenalo porážku iného), množili sa dvojznačné predpovede typu ibis, redibis, non morieris in bello (pôjdeš, vrátiš sa, nezomrieš vo vojne), čo sa mohlo vykladať aj ako ibis, redibis non, morieris in bello (pôjdeš, nevrátiš sa, zomrieš vo vojne).

Astrológia je aj v súčasnosti stále populárna, najmä ako forma ľudovej zábavy (aj astrológmi odmietané novinové horoskopy). Kritici pokladajú jej učenie za prekonané a pseudovedecké, aj keď používa moderné metódy (napr. výpočtovú techniku). Testy astrologických predpovedí štatistickou analýzou ukázali, že medzi nimi a osudmi ľudí narodenými v rôznych znameniach neexistuje žiadna korelácia. V dôsledku precesie zemskej osi sa zmenili aj vonkajšie pomery, takže astrologické predpovede sú posunuté približne o mesiac vzhľadom na dátum, pre ktoré sa robia. Slnko je v porovnaní s oblohou pred 2-tis. rokmi v jarnom slnovrate o 30° ďalej. Takže 21. marec je v skutočnosti v súhvezdí Rýb, a nie v znamení Barana, ako to predpokladajú astrológovia.

Text hesla

astrológia [gr.] — učenie, podľa ktorého vzájomná poloha nebeských telies (Slnka, Mesiaca, planét) ovplyvňuje a určuje osudy ľudí a národov. Astrológia sa rozvíjala od čias raných kultúr zo spoločného poznatkového základu spolu s astronómiou (do 4. stor. n. l. ako jej synonymum). Oporu na svoj rozvoj nachádzala vo filozofickej koncepcii jednoty sveta.

Planéty, ku ktorým sa priraďuje aj Slnko a Mesiac, majú v astrológii veľký význam. Pripisujú sa im charakteristické vlastnosti a ich poloha v okamihu narodenia človeka sa pokladá za veľmi dôležitú. V tradičnej astrológii sa s planétami spájalo posvätné číslo 7, priraďovali sa k nim jednotlivé dni v týždni. Pás oblohy, ktorým počas roka planéty prechádzajú, sa delí na 12 znamení, súhvezdí zvieratníka (Baran, Blíženci, Býk, Kozorožec, Lev, Panna, Rak, Ryby, Strelec, Škorpión, Váhy, Vodnár), s charakteristikami vyplývajúcimi z ich názvov. Polohy planét v rôznych súhvezdiach poskytujú bohatý výber kombinácií dobrých a zlých vplyvov, ktoré sa ešte znásobujú pri konjunkciách (približnom prekrytí) alebo v opozíciách (polohách vzdialených o 180°), príp. v iných konšteláciách. Predpoveď budúcnosti človeka vyčítaná z polôh planét a hviezd v okamihu jeho narodenia sa nazýva horoskop.

Začiatky záp. astrológie siahajú do Mezopotámie, kde sa z postavenia planét, zatmení a atmosférických javov zisťovala vôľa bohov. Odtiaľto sa astrológia šírila do Perzie, Indie a Číny, do helenistického Grécka, Egypta a Ríma. Astrológiou sa zaoberali aj sýrski a arabskí učenci. Najväčší záujem o astrológiu nastal počas spontánneho rozvoja vedy v období renesancie. Astrológia ovplyvňovala záp. astronómiu, alchýmiu, medicínu a filozofiu až do 17. stor. Ustupovať začala až po vytvorení Kopernikovej heliocentrickej sústavy a v období osvietenstva. V staroveku, ako aj v období najväčšieho rozkvetu boli astrológovia veľmi vážení. Radili sa s nimi panovníci pred uskutočnením dôležitých štátnych rozhodnutí a obľúbené boli aj osobné horoskopy. Keďže predpovede museli byť často protirečivé (víťazstvo jedného panovníka znamenalo porážku iného), množili sa dvojznačné predpovede typu ibis, redibis, non morieris in bello (pôjdeš, vrátiš sa, nezomrieš vo vojne), čo sa mohlo vykladať aj ako ibis, redibis non, morieris in bello (pôjdeš, nevrátiš sa, zomrieš vo vojne).

Astrológia je aj v súčasnosti stále populárna, najmä ako forma ľudovej zábavy (aj astrológmi odmietané novinové horoskopy). Kritici pokladajú jej učenie za prekonané a pseudovedecké, aj keď používa moderné metódy (napr. výpočtovú techniku). Testy astrologických predpovedí štatistickou analýzou ukázali, že medzi nimi a osudmi ľudí narodenými v rôznych znameniach neexistuje žiadna korelácia. V dôsledku precesie zemskej osi sa zmenili aj vonkajšie pomery, takže astrologické predpovede sú posunuté približne o mesiac vzhľadom na dátum, pre ktoré sa robia. Slnko je v porovnaní s oblohou pred 2-tis. rokmi v jarnom slnovrate o 30° ďalej. Takže 21. marec je v skutočnosti v súhvezdí Rýb, a nie v znamení Barana, ako to predpokladajú astrológovia.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Astrológia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-14]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/astrologia