astrofyzika

Text hesla

astrofyzika [gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním fyzikálnych a chemických vlastností, zloženia a vývoja nebeských telies a medzihviezdnej hmoty. Rozvinul sa so vznikom fotografie, fotometrie a spektroskopie v 2. pol. 19. a začiatkom 20. stor. Základom astrofyziky je analýza elektromagnetického a korpuskulárneho žiarenia kozmických objektov nesúceho všetky informácie o fyzikálnych podmienkach a chemickom zložení materiálneho prostredia, v ktorom vzniká. Prvé astrofyzikálne pozorovania uskutočnené 1814 J. von Fraunhoferom boli spektroskopické pozorovania Slnka; v slnečnom spektre objavil tmavé miesta, spektrálne čiary (Fraunhoferove čiary).

Kým praktická astrofyzika sa zaoberá konštrukciou prístrojov potrebných na astrofyzikálne pozorovania (spektrografy, fotometre, detektory), vlastnými pozorovaniami a vypracúvaním metód na ich vyhodnocovanie, teoretická astrofyzika skúma a vysvetľuje pozorované javy na základe fyzikálnych zákonov. Astrofyzika využíva viacero výskumných metód; jej základné odbory sú astrofotometria, fotoelektrická fotometria (meranie toku žiarenia kozmických telies), astrospektroskopia, gama, röntgenová, ultrafialová, optická a infračervená astronómia, polarimetria, rádioastronómia, družicová a neutrínová astronómia, relativistická astrofyzika, ako aj astrofyzika vysokých energií. Podľa predmetu výskumu sa astrofyzika delí na hviezdnu (stelárnu) astrofyziku, fyziku Slnka, fyziku kozmického žiarenia, fyziku planét, fyziku hmlovín a fyziku medziplanetárnej hmoty.

Text hesla

astrofyzika [gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním fyzikálnych a chemických vlastností, zloženia a vývoja nebeských telies a medzihviezdnej hmoty. Rozvinul sa so vznikom fotografie, fotometrie a spektroskopie v 2. pol. 19. a začiatkom 20. stor. Základom astrofyziky je analýza elektromagnetického a korpuskulárneho žiarenia kozmických objektov nesúceho všetky informácie o fyzikálnych podmienkach a chemickom zložení materiálneho prostredia, v ktorom vzniká. Prvé astrofyzikálne pozorovania uskutočnené 1814 J. von Fraunhoferom boli spektroskopické pozorovania Slnka; v slnečnom spektre objavil tmavé miesta, spektrálne čiary (Fraunhoferove čiary).

Kým praktická astrofyzika sa zaoberá konštrukciou prístrojov potrebných na astrofyzikálne pozorovania (spektrografy, fotometre, detektory), vlastnými pozorovaniami a vypracúvaním metód na ich vyhodnocovanie, teoretická astrofyzika skúma a vysvetľuje pozorované javy na základe fyzikálnych zákonov. Astrofyzika využíva viacero výskumných metód; jej základné odbory sú astrofotometria, fotoelektrická fotometria (meranie toku žiarenia kozmických telies), astrospektroskopia, gama, röntgenová, ultrafialová, optická a infračervená astronómia, polarimetria, rádioastronómia, družicová a neutrínová astronómia, relativistická astrofyzika, ako aj astrofyzika vysokých energií. Podľa predmetu výskumu sa astrofyzika delí na hviezdnu (stelárnu) astrofyziku, fyziku Slnka, fyziku kozmického žiarenia, fyziku planét, fyziku hmlovín a fyziku medziplanetárnej hmoty.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Astrofyzika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-14]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/astrofyzika