Arménska katolícka cirkev

Text hesla

Arménska katolícka cirkev — jedna z východných katolíckych cirkví. Vznikla úniou časti Arménskej apoštolskej cirkvi s katolíckou cirkvou; liturgiu slávi (rovnako ako Arménska apoštolská cirkev) v arménskom obrade.

Jej začiatky siahajú do obdobia križiackych výprav, keď medzi Arménmi (predovšetkým v arménskych diaspórach) vzniklo hnutie za zblíženie sa s katolíckou cirkvou. Už 1198 uzavrela Arménska apoštolská cirkev v Kilikii (v Kilikijskom arménskom kráľovstve) úniu s katolíckou cirkvou, ktorá pretrvala do 1375. Od 15. stor. začali vznikať jednotlivé arménske katolícke obce. Hromadný prechod do katolíckej cirkvi uskutočnili v 17. stor. Arméni žijúci v poľsko-litovskej únii pod vedením ľvovského arménskeho biskupa, keď uznali primát rímskeho pápeža a prijali učenie katolíckej cirkvi, no pri slávení liturgie si zachovali arménsky obrad. K oficiálnemu ustanoveniu Arménskej katolíckej cirkvi došlo 1742, keď pápež Benedikt XIV. potvrdil bývalého biskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Abrahama Ardzivjana (*1679, †1749) ako prvého patriarchu Arménskej katolíckej cirkvi s titulom Kilikijský patriarcha Arménov (so sídlom v Libanone); nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. Od 1928 má patriarcha sídlo v Bejrúte v Libanone, od 2015 je patriarchom Gregor Peter XX. Gabrojan (Gabroyan; *1934). Podliehajú mu arménske katolícke biskupstvá na Blízkom východe, v Zakaukazsku, v Európe aj v Amerike. Výchovu kňazského dorastu zabezpečuje Pápežské arménske kolégium v Ríme založené 1883 pápežom Levom XIII. R. 2016 sa k Arménskej katolíckej cirkvi hlásilo asi 700-tis. veriacich.

Arménska katolícka cirkev zohrala dôležitú úlohu v dejinách arménskej kultúry. Jej významnými strediskami sa stali napr. kláštory arménskej katolíckej kongregácie mchitharistov (na ostrove San Lazzaro pri Benátkach a vo Viedni), ktorú začiatkom 18. stor. založil Mchithar Sebastaci.

Text hesla

Arménska katolícka cirkev — jedna z východných katolíckych cirkví. Vznikla úniou časti Arménskej apoštolskej cirkvi s katolíckou cirkvou; liturgiu slávi (rovnako ako Arménska apoštolská cirkev) v arménskom obrade.

Jej začiatky siahajú do obdobia križiackych výprav, keď medzi Arménmi (predovšetkým v arménskych diaspórach) vzniklo hnutie za zblíženie sa s katolíckou cirkvou. Už 1198 uzavrela Arménska apoštolská cirkev v Kilikii (v Kilikijskom arménskom kráľovstve) úniu s katolíckou cirkvou, ktorá pretrvala do 1375. Od 15. stor. začali vznikať jednotlivé arménske katolícke obce. Hromadný prechod do katolíckej cirkvi uskutočnili v 17. stor. Arméni žijúci v poľsko-litovskej únii pod vedením ľvovského arménskeho biskupa, keď uznali primát rímskeho pápeža a prijali učenie katolíckej cirkvi, no pri slávení liturgie si zachovali arménsky obrad. K oficiálnemu ustanoveniu Arménskej katolíckej cirkvi došlo 1742, keď pápež Benedikt XIV. potvrdil bývalého biskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Abrahama Ardzivjana (*1679, †1749) ako prvého patriarchu Arménskej katolíckej cirkvi s titulom Kilikijský patriarcha Arménov (so sídlom v Libanone); nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. Od 1928 má patriarcha sídlo v Bejrúte v Libanone, od 2015 je patriarchom Gregor Peter XX. Gabrojan (Gabroyan; *1934). Podliehajú mu arménske katolícke biskupstvá na Blízkom východe, v Zakaukazsku, v Európe aj v Amerike. Výchovu kňazského dorastu zabezpečuje Pápežské arménske kolégium v Ríme založené 1883 pápežom Levom XIII. R. 2016 sa k Arménskej katolíckej cirkvi hlásilo asi 700-tis. veriacich.

Arménska katolícka cirkev zohrala dôležitú úlohu v dejinách arménskej kultúry. Jej významnými strediskami sa stali napr. kláštory arménskej katolíckej kongregácie mchitharistov (na ostrove San Lazzaro pri Benátkach a vo Viedni), ktorú začiatkom 18. stor. založil Mchithar Sebastaci.

Zverejnené 12. novembra 2018.

citácia

Arménska katolícka cirkev [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/armenska-katolicka-cirkev