Arménska apoštolská cirkev

Text hesla

Arménska apoštolská cirkevautokefálna orientálna ortodoxná cirkev, jedna z najstarších kresťanských cirkví. Podľa tradície spája svoje začiatky s misijnou činnosťou apoštolov Júdu (nazývaného aj Tadeáš) a Bartolomeja (odtiaľ názov apoštolská); existencia kresťanských komunít v Arménsku je preukázaná od 2. stor. Začiatkom 4. stor. (podľa tradície 301) pod vplyvom Gregora Lusavoriča prijal kráľ kráľ Trdat III. Veľký kresťanstvo a vyhlásil ho za štátne náboženstvo; prvým katolikom (hlavou cirkvi) sa stal Gregor Lusavorič (preto sa podľa neho nazýva aj Arménska gregoriánska cirkev). Arménska apoštolská cirkev bola spočiatku v jednote s vtedy ešte nerozdelenou kresťanskou cirkvou. Neuznala však výsledky chalcedónskeho koncilu (451) a v 50. rokoch 6. stor. sa osamostatnila, pretože na rozdiel od kresťanov, hlásiacich sa k učeniu chalcedónskeho koncilu a uznávajúcich v Ježišovi Kristovi dve prirodzenosti, božskú a ľudskú (→ duofyzitizmus), sa jej predstavitelia pripojili k učeniu orientálnych ortodoxných cirkví uznávajúcich v osobe Ježiša Krista len jednu zároveň božskú i ľudskú prirodzenosť (miafyzitizmus; → monofyzitizmus). Cirkev a jej predstavitelia významným spôsobom prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života Arménov (napr. osobnosti ako Sahak Veľký, Mesrop Maštoc; budovanie kláštorov, kostolov ap.). V období križiackych výprav sa časť veriacich usilovala o zblíženie s katolíckou cirkvou (→ Arménska katolícka cirkev).

Na čele Arménskej apoštolskej cirkvi stojí patriarcha s titulom katolikos (katholikos) všetkých Arménov (od 1999 Karekin II., *1951). Náboženským centrom a sídlom katolika je Ečmiadzin. Ečmiadzinskému katolikovi sú podriadené Arménsky jeruzalemský patriarchát a Arménsky konštantínopolský patriarchát, ako aj biskupstvá v rôznych častiach sveta. Primát katolika všetkých Arménov uznáva v rámci Arménskej apoštolskej cirkvi aj katolikos Kilikie so sídlom v Anteliase v Libanone a jemu podriadené biskupstvá. Cirkev slávi liturgiu v arménskom obrade, pri eucharistii sa na rozdiel od pravoslávnych cirkví používa nekvasený chlieb a čisté (s vodou nezmiešané) víno; arménske chrámy nemajú ikonostas. R. 2016 sa k Arménskej apoštolskej cirkvi hlásilo vo svete asi 9 mil. veriacich.

Text hesla

Arménska apoštolská cirkevautokefálna orientálna ortodoxná cirkev, jedna z najstarších kresťanských cirkví. Podľa tradície spája svoje začiatky s misijnou činnosťou apoštolov Júdu (nazývaného aj Tadeáš) a Bartolomeja (odtiaľ názov apoštolská); existencia kresťanských komunít v Arménsku je preukázaná od 2. stor. Začiatkom 4. stor. (podľa tradície 301) pod vplyvom Gregora Lusavoriča prijal kráľ kráľ Trdat III. Veľký kresťanstvo a vyhlásil ho za štátne náboženstvo; prvým katolikom (hlavou cirkvi) sa stal Gregor Lusavorič (preto sa podľa neho nazýva aj Arménska gregoriánska cirkev). Arménska apoštolská cirkev bola spočiatku v jednote s vtedy ešte nerozdelenou kresťanskou cirkvou. Neuznala však výsledky chalcedónskeho koncilu (451) a v 50. rokoch 6. stor. sa osamostatnila, pretože na rozdiel od kresťanov, hlásiacich sa k učeniu chalcedónskeho koncilu a uznávajúcich v Ježišovi Kristovi dve prirodzenosti, božskú a ľudskú (→ duofyzitizmus), sa jej predstavitelia pripojili k učeniu orientálnych ortodoxných cirkví uznávajúcich v osobe Ježiša Krista len jednu zároveň božskú i ľudskú prirodzenosť (miafyzitizmus; → monofyzitizmus). Cirkev a jej predstavitelia významným spôsobom prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života Arménov (napr. osobnosti ako Sahak Veľký, Mesrop Maštoc; budovanie kláštorov, kostolov ap.). V období križiackych výprav sa časť veriacich usilovala o zblíženie s katolíckou cirkvou (→ Arménska katolícka cirkev).

Na čele Arménskej apoštolskej cirkvi stojí patriarcha s titulom katolikos (katholikos) všetkých Arménov (od 1999 Karekin II., *1951). Náboženským centrom a sídlom katolika je Ečmiadzin. Ečmiadzinskému katolikovi sú podriadené Arménsky jeruzalemský patriarchát a Arménsky konštantínopolský patriarchát, ako aj biskupstvá v rôznych častiach sveta. Primát katolika všetkých Arménov uznáva v rámci Arménskej apoštolskej cirkvi aj katolikos Kilikie so sídlom v Anteliase v Libanone a jemu podriadené biskupstvá. Cirkev slávi liturgiu v arménskom obrade, pri eucharistii sa na rozdiel od pravoslávnych cirkví používa nekvasený chlieb a čisté (s vodou nezmiešané) víno; arménske chrámy nemajú ikonostas. R. 2016 sa k Arménskej apoštolskej cirkvi hlásilo vo svete asi 9 mil. veriacich.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 7. júna 2018.

citácia

Arménska apoštolská cirkev [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/armenska-apostolska-cirkev