Arméni

Arméni, vlastným menom Hajer — národ tvoriaci základ obyvateľstva Arménska (2,9 mil.; 2011); žijú aj v iných republikách bývalého ZSSR, kompaktne v Gruzínsku (168-tis.) a v Azerbajdžane v Náhornom Karabachu (137-tis.), rozptýlene v Rusku (1,2 mil.), Sýrii (100-tis.), Iráne (102-tis.), Libanone (240-tis.), vo Francúzsku (800-tis.), v USA (483-tis.), Turecku (450-tis.) a v ďalších asi 30 krajinách. Všetkých Arménov je spolu vyše 10 mil. (odhad 2007).

Etnogenéza Arménov je doteraz predmetom výskumu. Okolo roku 1200 pred n. l. sa pri posune tzv. morských národov dostali do Malej Ázie indoeurópske kmene a s nimi aj predkovia Arménov, ktorí sa usadili vo východnej časti Malej Ázie. Prijatie kresťanstva ako štátneho náboženstva (301 n. l., prví na svete) a vytvorenie vlastnej cirkvi ich chránilo pred cudzími vplyvmi, najmä islamským. V 17. stor. ovládli západnú časť Arménska Turci, východnú časť Peržania. Pripojenie východného Arménska k Rusku na začiatku 19. stor. napriek negatívnym dôsledkom znamenalo záchranu tamojších Arménov pred genocídou, ktorej boli vystavení v Osmanskej ríši (pogromy na Arménov sa začali už v 19. stor. a 1915 – 16 bolo 1,5 mil. Arménov vyvraždených a asi 600-tis. násilne presídlených do nehostinných oblastí).

Arméni hovoria arménskym jazykom.