arianizmus

arianizmus, ariánstvo — učenie alexandrijského kňaza Aria, ktorého chápanie Svätej Trojice, najmä vzťahu medzi Otcom a Synom, predstavuje jeden z významných teologických pokusov o novoplatónsku interpretáciu tajomstva Trojice. Podľa Ariovej náuky Boh Otec je jediný, nekonečný a nezrodený začiatok všetkého, kým Syn je stvorený (nie zrodený) a predstavuje univerzálneho sprostredkovateľa medzi Bohom a živými bytosťami. Ariovo učenie vnieslo do náboženského života nepokoj, preto cisár Konštantín I. Veľký zvolal v roku 325 do mesta Nicaea (dnes İznik) prvý ekumenický koncil (→ nicejské koncily), ktorý rozhodol o súpodstatnosti, totožnosti Otca a Syna. Arius bol uvrhnutý do kliatby a vykázaný do exilu. Prvý konštantínopolský (2. ekumenický) koncil konaný v roku 381 potvrdil tézu kapadóckej školy, podľa ktorej Trojicu tvorí jediná podstata prejavujúca sa v troch osobách. Táto téza ovplyvnila aj edikty cisára Theodosia, ktoré arianizmus zakazovali. Vo 4. stor. mal arianizmus na Západe, najmä v Itálii, značný vplyv, no v dôsledku priklonenia sa k biblizmu stratil svoj východný novoplatónsky charakter.