argonauti

Text hesla

argonauti, gr. Argonautai — grécki mytologickí hrdinovia plaviaci sa (gr. nautai = plavci) na lodi Argo z gréckej Tesálie do Kolchidy (v dnešnom Gruzínsku) po zlaté rúno, ktoré kráľovi Aiétovi strážil drak. Výpravu organizoval Jáson, ktorý mal po privezení rúna získať otcov trón v rodnom Iólku. Na pomoc získal 50 vtedy najvýznamnejších gréckych hrdinov (Herakles, Orfeus, Kastor a Polydeukés, Théseus, Asklépios a i.). Plavili sa z Iólku k ostrovu Lémnos (dnes Limnos), odtiaľ cez prielivy Dardanely (Helléspontos) a Bospor a cez Marmarské more a Čierne more až do Kolchidy. Kolchidský kráľ Aiétés sľúbil Jásonovi vydať rúno len pod podmienkou, že zorie pole a oseje ho dračími zubmi, z ktorých vyrastú bojovníci a tých zabije. Pomohla mu kráľova dcéra Medea, ktorá draka uspala. Jáson sa zmocnil rúna a argonautom sa podarilo uniknúť. Na spiatočnej ceste museli prekonať množstvo ďalších nebezpečenstiev (preplávali cez úžinu medzi Skyllou a Charybdou, unikli nebezpečným Sirénam, zablúdili do Líbye). Napokon sa všetci šťastne vrátili do Iólku, kde si sľúbili, že sa budú stretávať každé štyri roky a budú navzájom súťažiť, aby boli pripravení na ďalšie podobné úlohy. Organizovanie súťaží zverili Heraklovi. Hry sa konali každé štyri roky v Elide (→ antické olympijské hry).

Báj o argonautoch sa stala častou témou starovekého vázového maliarstva, reliéfnej výzdoby, fresiek a i. Najznámejším básnickým spracovaním je grécky epos Argonautika od Apollónia Rodského, v rímskej literatúre čiastočne zachovaný epos Argonautica od Valeria Flacca.

Text hesla

argonauti, gr. Argonautai — grécki mytologickí hrdinovia plaviaci sa (gr. nautai = plavci) na lodi Argo z gréckej Tesálie do Kolchidy (v dnešnom Gruzínsku) po zlaté rúno, ktoré kráľovi Aiétovi strážil drak. Výpravu organizoval Jáson, ktorý mal po privezení rúna získať otcov trón v rodnom Iólku. Na pomoc získal 50 vtedy najvýznamnejších gréckych hrdinov (Herakles, Orfeus, Kastor a Polydeukés, Théseus, Asklépios a i.). Plavili sa z Iólku k ostrovu Lémnos (dnes Limnos), odtiaľ cez prielivy Dardanely (Helléspontos) a Bospor a cez Marmarské more a Čierne more až do Kolchidy. Kolchidský kráľ Aiétés sľúbil Jásonovi vydať rúno len pod podmienkou, že zorie pole a oseje ho dračími zubmi, z ktorých vyrastú bojovníci a tých zabije. Pomohla mu kráľova dcéra Medea, ktorá draka uspala. Jáson sa zmocnil rúna a argonautom sa podarilo uniknúť. Na spiatočnej ceste museli prekonať množstvo ďalších nebezpečenstiev (preplávali cez úžinu medzi Skyllou a Charybdou, unikli nebezpečným Sirénam, zablúdili do Líbye). Napokon sa všetci šťastne vrátili do Iólku, kde si sľúbili, že sa budú stretávať každé štyri roky a budú navzájom súťažiť, aby boli pripravení na ďalšie podobné úlohy. Organizovanie súťaží zverili Heraklovi. Hry sa konali každé štyri roky v Elide (→ antické olympijské hry).

Báj o argonautoch sa stala častou témou starovekého vázového maliarstva, reliéfnej výzdoby, fresiek a i. Najznámejším básnickým spracovaním je grécky epos Argonautika od Apollónia Rodského, v rímskej literatúre čiastočne zachovaný epos Argonautica od Valeria Flacca.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Argonauti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/argonauti