areté

areté [gr.] — zdatnosť, cnosť; jeden z kľúčových pojmov gréckej etiky a sokratovsko-platónskej filozofie. Pôvodný význam areté bol znamenitosť, ktorá môže byť vlastnosťou tak vecí, ako aj všetkých živých bytostí. Slovo areté je odvodené od termínu aristos (najlepší), čo je superlatív od adjektíva agathos, čiže dobrý. Už od homérskych čias je agathos (→ agathon) opakom kakos (zlý; → kakon) a úzko súvisí s areté. U Homéra je areté hrdinstvo, u Sokrata získava užší význam zdatnosti, cnosti. Grécky ideál kalokagatie, spojenie krásy a dobra, však nie je estetický, dobro sa skutočne prejavuje v kráse, jeho opakom je škaredosť a zlo. S rozvojom mestských štátov sa areté stáva synonymom spravodlivosti (dikaiosyné) a umiernenosti (sófrosyné). K areté patria u Platóna zbožnosť, spravodlivosť, statočnosť a múdrosť; cnosti sú rozdelené na ľudové a vyššie, areté duše je múdrosť. Aristoteles rozdelil cnosti na rozumové a etické; dokonalá cnosť je konanie dobra a je úzko spätá so šťastím.