Arawaci

Arawaci —

1. súhrnné označenie skupiny jazykovo a kultúrne príbuzných kmeňov juhoamerických Indiánov. V čase príchodu Európanov (15. – 16. stor.) obývali územie od Gran Chaca a prameňov rieky Xingu po Antily a od ústia Amazonky po Andy. Zo severových. časti kontinentu a z Malých Antíl ich koncom 15. stor. vytlačili Karibi, na Veľkých Antilách ich v 16. – 17. stor. vykynožili Španieli. Dnes žijú najmä v záp. Venezuele, vo vých. Kolumbii, na pomedzí Peru a Brazílie a v Guyane, malé skupiny na Trinidade, Jamajke, Kube, Haiti a v Dominikánskej republike. Celkový počet nie je známy, odhaduje sa na 650-tis. Usadlí roľníci (bataty, fazuľa, banány, tabak, cukrová trstina), lov, zber a rybolov sú len doplnkom obživy. Antilskí Arawaci sa delia na 5 skupín. Boli roľníkmi, z remesiel boli významné košikárstvo, výroba typickej trojfarebnej keramiky a spracovanie zlata za studena. Ich spoločnosť bola matrilineárna a matrilokálna; náboženstvo animistické;

2. vlastní Arawaci, vlastným menom Lokono — indiánsky arawacký kmeň (podľa neho je nazvaná celá skupina) v Guyane. Dnes sa ich počet odhaduje na 20-tis. ľudí. Sú usadlí roľníci, významným zdrojom príjmov je výroba keramiky pre turistov. Pôvodne veľmi bojovný kmeň (rozšírený bol kanibalizmus), v súčasnosti mierumilovní kresťania.