aramejský jazyk

aramejský jazyk, aramejčina — semitský jazyk patriaci do severnej centrálnej (severozápadnej) skupiny afroázijskej jazykovej rodiny.

Pôvodne ho používali starovekí Aramejci ako dorozumievací jazyk (tzv. staroaramejčina), v 7. a 6. stor. pred n. l. v Mezopotámii postupne nahradil asýrčinu a babylončinu (→ akkadský jazyk). Po ovládnutí Babylonie (resp. Mezopotámie) perzskými Achajmenovcami (6. stor. pred n. l.) sa ako achajmenovská ríšska aramejčina stal oficiálnym jazykom Perzskej ríše a medzinárodným diplomatickým jazykom (lingua franca Blízkeho východu), ktorý sa až do 7. stor. n. l. zapisoval aramejským písmom. Počas babylonského zajatia (587 – 538 pred n. l.) sa aramejčina ujala medzi Židmi a po ich návrate do Palestíny postupne vystriedala hebrejčinu (→ hebrejský jazyk) a stala sa ich dorozumievacím jazykom (hebrejčina sa používala len ako liturgický jazyk). Predpokladá sa, že po aramejsky hovorili Ježiš Kristus a apoštoli a že aramejčina sa stala jazykom kresťanského spoločenstva ustanovenom po jeho smrti. V ríšskej aramejčine (v tomto prípade nazývanej biblická aramejčina) boli napr. zapísané niektoré knihy Starého zákona (napr. časti Knihy proroka Daniela).

Obdobie najväčšieho rozšírenia aramejčiny trvalo približne 300 pred n. l. – 650 n. l. Po 7. stor. aramejčina podľahla arabskému asimilačnému tlaku a zachovala sa len v izolovaných enklávach. Všetky jej ďalšie formy (lokálne dialekty, resp. jazyky), na ktoré sa v priebehu histórie postupne rozčlenila, nadviazali na ríšsku aramejčinu, a preto sa v súčasnosti nehovorí o jednom aramejskom jazyku, ale o skupine aramejských jazykov. Ich klasifikácia a členenie však nie sú jednotné. Spravidla sa delia na západoaramejské a východoaramejské. K západoaramejským jazykom patria napr. palmýrčina (palmýrska aramejčina; používaná v 1. – 3. stor. n. l. v oblasti antického mesta Palmýra, dnes Tadmur v Sýrii), nabatejčina (→ nabatejský jazyk) a tzv. židovská aramejčina, v ktorej boli zapísané napr. aramejské verzie pôvodne hebrejských textov (→ targum) zhotovené po návrate Židov z babylonského zajatia. K východoaramejským jazykom patria napr. mandejčina (→ Mandejci) a viaceré formy sýrskeho jazyka (klasická sýrčina a z nej vyvinuté novoveké formy, resp. dialekty nazývané aj sýrska aramejčina, novoaramejčina, novosýrčina či asýrčina), ktoré v súčasnosti používajú ako liturgický i ako hovorový jazyk kresťania žijúci v izolovaných enklávach na Blízkom východe (→ Asýrčania), najmä v dnešnej Sýrii, Iraku, Jordánsku a Libanone, ale aj v početnej diaspóre v USA, Európe a Austrálii a patriaci k niektorej zo sýrskych cirkví.

V aramejčine vznikla bohatá aramejská literatúra, z veľkej časti kresťanská (→ sýrska literatúra).