aramejské písmo

aramejské písmo — konsonantické severosemitské písmo používané na zápis textov v aramejskom jazyku. Zapisovalo sa sprava doľava. Vyvinulo sa postupne, a to z fenického písma. Jeho história sa delí na rané obdobie (9. – 7. stor. pred n. l.) a na tzv. zlaté obdobie, keď sa aramejčina (tzv. ríšska aramejčina) stala úradným jazykom Perzskej ríše (približne polovica 6. stor. pred n. l. – 330 pred n. l.) a linguou francou Blízkeho východu. Približne do prelomu 3. a 2. stor. pred n. l. si zachovalo jednotnú formu a nepoužívalo sa len na celom Blízkom východe, ale aj v oblastiach Strednej Ázie, ktoré Perzia ovládala (napr. → Sogd). V ďalšom období sa v dôsledku odlišného politického vývoja jednotlivých oblastí stalo základom, z ktorého sa vyvinulo viacero ďalších významných písem: nabatejské písmo, z ktorého sa vyvinulo arabské písmo, ďalej hebrejské písmo a sýrske písmo, v Strednej Ázii sogdské písmo (→ sogdský jazyk; na jeho základe ujgurské písmo, z ujgurského písma zasa vzniklo mongolské písmo a z modifikovanej podoby mongolského písma bolo utvorené mandžuské písmo).