arabský jazyk

Text hesla

arabský jazyk, arabčina — afroázijský semitský jazyk patriaci do juž. centrálnej skupiny semitsko-hamitskej jazykovej rodiny. Jeden z najdôležitejších jazykov sveta, a to najmä z hľadiska jeho rozšírenia v 24 štátoch (od Maroka až po Irak), náboženskej funkcie (jazyk Koránu a islamu vôbec), ako aj bohatej slovesnosti (už od 6. stor.). Od 1983 je aj jedným zo šiestich oficiálnych jazykov v OSN.

Spisovná arabčina je nielen úradným jazykom arabských štátov, ale aj jazykom vzdelancov. V jednotlivých krajinách sa však používajú miestne varianty. Hovorová arabčina sa člení na početné dialekty; niektoré nie sú navzájom zrozumiteľné. Hlavné dialektové skupiny sú v Arábii, Iraku, Sýrii, Egypte a sev. Afrike. Okrem alžírskeho dialektu boli silno ovplyvnené literárnym jazykom. Od 19. stor. sa utvára moderná spisovná arabčina, ktorá platí ako norma v celom arabskom svete.

Arabčina sa zapisuje spoluhláskovým písmom, má aj značky pre samohlásky, tie sa však vždy nepoužívajú. Konsonantizmus je veľmi bohatý, vokalizmus zasa jednoduchý. V arabčine (klasickej) prevažuje flektívny typ. Nositeľom lexikálneho významu sú spoluhlásky (štandard predstavujú korene s 3 spoluhláskami). Slovná zásoba je mimoriadne bohatá a obsahuje veľký počet synoným. Nové slová sa tvoria najmä odvodzovaním. Výpožičky sa vyskytovali od najstarších čias (napr. z latinčiny); v súčasnosti sa preberajú slová predovšetkým z angličtiny a francúzštiny.

Text hesla

arabský jazyk, arabčina — afroázijský semitský jazyk patriaci do juž. centrálnej skupiny semitsko-hamitskej jazykovej rodiny. Jeden z najdôležitejších jazykov sveta, a to najmä z hľadiska jeho rozšírenia v 24 štátoch (od Maroka až po Irak), náboženskej funkcie (jazyk Koránu a islamu vôbec), ako aj bohatej slovesnosti (už od 6. stor.). Od 1983 je aj jedným zo šiestich oficiálnych jazykov v OSN.

Spisovná arabčina je nielen úradným jazykom arabských štátov, ale aj jazykom vzdelancov. V jednotlivých krajinách sa však používajú miestne varianty. Hovorová arabčina sa člení na početné dialekty; niektoré nie sú navzájom zrozumiteľné. Hlavné dialektové skupiny sú v Arábii, Iraku, Sýrii, Egypte a sev. Afrike. Okrem alžírskeho dialektu boli silno ovplyvnené literárnym jazykom. Od 19. stor. sa utvára moderná spisovná arabčina, ktorá platí ako norma v celom arabskom svete.

Arabčina sa zapisuje spoluhláskovým písmom, má aj značky pre samohlásky, tie sa však vždy nepoužívajú. Konsonantizmus je veľmi bohatý, vokalizmus zasa jednoduchý. V arabčine (klasickej) prevažuje flektívny typ. Nositeľom lexikálneho významu sú spoluhlásky (štandard predstavujú korene s 3 spoluhláskami). Slovná zásoba je mimoriadne bohatá a obsahuje veľký počet synoným. Nové slová sa tvoria najmä odvodzovaním. Výpožičky sa vyskytovali od najstarších čias (napr. z latinčiny); v súčasnosti sa preberajú slová predovšetkým z angličtiny a francúzštiny.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 11. januára 2017.

citácia

Arabský jazyk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/arabsky-jazyk