arabské písmo

arabské písmo — konsonantické hláskové písmo, druhé najrozšírenejšie na svete (po latinke).

Arabské písmo sa vyvinulo z nabatejského písma, ktorému predchádzalo aramejské písmo. Za miesto jeho vzniku sa tradične označuje al-Híra v Mezopotámii alebo Hidžáz na Arabskom polostrove.

Po arabsky sa píše sprava doľava ako vo všetkých semitských abecedách. Arabská abeceda obsahuje 28 písmen, teda o 6 viac ako stará semitská abeceda. Arabské písmo nerozlišuje veľké a malé písmená ani tlačené a písané písmo, väčšina písmen však má 3 – 4 mierne odlišné tvary podľa toho, či stoja na začiatku slova, uprostred, na konci alebo samostatne (koncové a samostatné tvary sú dlhšie). Arabské písmo má i kaligrafické varianty (hranatejšiu kúfí, oblejšie naschí a tulut). Hojné je používanie diakritických znamienok, ktoré sa používajú na označenie samohlások (znamienka typu harakát) i na rozlišovanie podobných spoluhlások (bodkami, arabsky i’džám).

Dnešný spôsob označovania samohlások sa začal šíriť už v 2. polovici 7. stor., dôsledná vokalizácia sa však uplatňuje len v Koráne, učebniciach a pri zápise vlastných mien či slov, pri ktorých inak hrozí zámena. Arabské písmo sa pevne a natrvalo zakorenilo v arabskom svete. Iba maltčina, osamostatnená odnož arabčiny, sa zapisuje latinkou. V priebehu šírenia islamu a arabského vplyvu preniklo arabské písmo do severnej a strednej Afriky, južnej a Strednej Ázie a historicky i do Európy (Pyrenejský a Balkánsky polostrov), kde ho prevzali miestne iránske, turkické (v priebehu 20. stor. však väčšinou prešli k používaniu latinky či cyriliky), ako aj niektoré indoárijské (kašmírčina, urdčina), berberské a africké (songhajčina, mandingčina, hauština, somálčina) jazyky, a historicky napr. i malajčina, albánčina a i. Na zápis týchto jazykov sa v písme objavili ďalšie znaky pre hlásky, ktoré arabský jazyk nepozná, napr. P, Č, V. V súčasnosti sa arabské písmo úradne používa vo všetkých arabských štátoch Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj v Iráne, Afganistane, Pakistane, Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v Číne a sčasti v Indii.