apologéta

apologéta [gr.] — obhajca teologických doktrín, dogiem, pravovernosti. V užšom význame označenie starokresťanských spisovateľov, ktorí v 2. stor. obhajovali kresťanstvo proti útokom zo strany pohanov. K významným starokresťanským, po grécky píšucim apologétom patril Quadratus (†okolo 129), Aristides (2. stor.), Justín Mučeník, Tertullianus a i.