antropogeografia

Text hesla

antropogeografia [gr.] — vedný odbor, časť všeobecnej geografie zaoberajúca sa poznávaním kauzálnych vzťahov medzi človekom a prírodou. Študuje spôsoby a formy vplyvu prírodných podmienok na Zemi na ľudskú spoločnosť, na jej život a zároveň i vplyv spoločenských aktivít na prírodné prostredie. V prvom období vývoja antropogeografie sa v tomto vzťahu považovalo za dominantné prírodné prostredie, ktoré určovalo spôsob života a činnosť spoločnosti na Zemi. Tento smer dostal názov geografický determinizmus. Rozvíjal sa v 2. pol. 19. stor. najmä v Nemecku (C. Ritter, F. Ratzel) a v Amerike (E. Huntington). Začiatkom 20. stor. sa najmä zásluhou francúzskych geografov sformoval nový smer – geografický posibilizmus (P. Vidal de la Blache, J. Brunhes, Maximilien Sorre, *1880, †1962), ktorý vo vzťahu človek – príroda uplatňoval určitý princíp rovnosti. Za východiskovú bázu svojho výskumu považoval človeka a jeho aktivity. Vyzdvihoval sa dynamizmus ľudských aktivít v prírodnom prostredí, pričom sa mala uplatniť i schopnosť výberu najlepších prírodných podmienok. V ďalšom vývoji vedeckého bádania sa tieto vzťahy, a najmä ich konkrétne prejavy, ukázali vo veľmi komplikovaných a dynamických formách. Preto sa v rámci antropogeografie vyčlenili nové, samostatné vedné disciplíny, ktoré si popri skúmaní vzťahov príroda – spoločnosť sformulovali vlastné, širšie programy (geografia obyvateľstva, geografia sídel, ekonomická geografia a i.).

Text hesla

antropogeografia [gr.] — vedný odbor, časť všeobecnej geografie zaoberajúca sa poznávaním kauzálnych vzťahov medzi človekom a prírodou. Študuje spôsoby a formy vplyvu prírodných podmienok na Zemi na ľudskú spoločnosť, na jej život a zároveň i vplyv spoločenských aktivít na prírodné prostredie. V prvom období vývoja antropogeografie sa v tomto vzťahu považovalo za dominantné prírodné prostredie, ktoré určovalo spôsob života a činnosť spoločnosti na Zemi. Tento smer dostal názov geografický determinizmus. Rozvíjal sa v 2. pol. 19. stor. najmä v Nemecku (C. Ritter, F. Ratzel) a v Amerike (E. Huntington). Začiatkom 20. stor. sa najmä zásluhou francúzskych geografov sformoval nový smer – geografický posibilizmus (P. Vidal de la Blache, J. Brunhes, Maximilien Sorre, *1880, †1962), ktorý vo vzťahu človek – príroda uplatňoval určitý princíp rovnosti. Za východiskovú bázu svojho výskumu považoval človeka a jeho aktivity. Vyzdvihoval sa dynamizmus ľudských aktivít v prírodnom prostredí, pričom sa mala uplatniť i schopnosť výberu najlepších prírodných podmienok. V ďalšom vývoji vedeckého bádania sa tieto vzťahy, a najmä ich konkrétne prejavy, ukázali vo veľmi komplikovaných a dynamických formách. Preto sa v rámci antropogeografie vyčlenili nové, samostatné vedné disciplíny, ktoré si popri skúmaní vzťahov príroda – spoločnosť sformulovali vlastné, širšie programy (geografia obyvateľstva, geografia sídel, ekonomická geografia a i.).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

, . Antropogeografia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-04-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/antropogeografia