antonymá

antonymá [gr. > lat.], opozitá — slová s protikladným významom. Realizujú sa v rámci pomenúvania podstatných a prídavných mien, zámen, čísloviek i prísloviek. Z hľadiska významu sa delia na kontrárne (dobrý – zlý, pravý – ľavý, hore – dolu), komplementárne (pravda – lož, živý – mŕtvy, chlapec – dievča), vektorové (kúpa – predaj, von – dnu, začiatok – koniec) a pragmatické (môj – tvoj, učiteľ – žiak, rodičia – deti). Z morfologického hľadiska môžu byť základné (plytký – hlboký, plač – smiech, sem – tam) a odvodené (legálny – ilegálny, sympatia – antipatia, prísť– odísť, mravný – nemravný). Okrem základného používania sa v štylistike uplatňujú aj na realizovanie estetických zámerov, napr. slovo s pozitívnym významom pekný sa metaforicky uplatní na pomenovanie negatívnej vlastnosti (pekný vtáčik). Antonymá sú aj významnými kompozičnými prvkami výstavby básne, neraz sú nositeľmi emocionálno-estetickej funkcie textu.