antitrastové zákony

antitrastové zákony — označenie právnych noriem prijatých s cieľom obmedziť činnosť trastov, kartelov a i. foriem monopolov a zabrániť obmedzeniam obchodu a tajným dohodám neumožňujúcim konkurenciu, a tak regulujúcim rast trhovej moci firiem. Antitrastové zákony sa teda nevzťahujú iba na protimonopolnú politiku, ale aj na reštriktívne praktiky používané individuálnymi firmami, skupinami zlúčených spoločností a skupinami kooperujúcich firiem. Jedným z prvých antitrastových zákonov bol Shermanov zákon z 1890. V USA je vyhlásené za protizákonné úsilie získať monopolnú moc na základe fúzií alebo akvizícií a uplatňovať ju formou neobyčajných obchodných praktík. Za neobyčajné praktiky (aj reštriktívne) sa pokladajú: cenová diskriminácia, cenové vodcovstvo a praktiky uprednostňujúce obchodné rokovanie. Takáto politika sa nazýva antitrastovou bez výnimiek, čím sa napr. líši od legislatívy upravujúcej monopolné a reštriktívne praktiky v Spojenom kráľovstve, kde sa spoločné dohody a fúzie posudzujú z hľadiska verejného záujmu a hľadá sa rovnováha medzi ich pozitívnym (napr. úspory z rozsahu) a negatívnym dosahom (napr. reštriktívne praktiky, neefektívnosť). Postupy vychádzajúce z antitrastových zákonov obsahujú aj ustanovenia známe ako antitrastové články Rímskej zmluvy; → protimonopolné zákony.