Anti

Anti — pôvodne pravdepodobne neslovanský kmeň iránskeho pôvodu sídliaci severne od Azovského mora. Prvé písomné zmienky o Antoch sa nachádzajú u Plínia Staršieho a K. Ptolemaia. Vo 4. – 6. stor. už pravdepodobne slavizovaní Anti tvorili organizovaný kmeňový zväz, ktorý sídlil východne od Sklavínov v str. a dolnom Podneprí až po Dnester a Prut (penkovská kultúra). Udržiavali obchodné kontakty s Byzantskou ríšou a so sev. Pričiernomorím. Spolu s Gótmi bojovali proti rímskemu impériu v jeho vých. časti na dolnom Dunaji. Po porážke od Avarov 602 sa Antský zväz rozpadol a časť Antov asi spolu s Avarmi postúpila do Karpatskej kotliny, včleniac sa do polyetnického spoločenstva Avarského kaganátu. V 6. stor. o Antoch, ktorí sa popri Sklavínoch intenzívne podieľali na útokoch na Byzantskú ríšu a na osídľovaní dolného Podunajska a Balkánu, písal Jordanes, ako aj byzantskí autori, napr. Prokopios z Caesarey. Jadro Antov (penkovská kultúra) vytvorilo bázu slovanského osídlenia juž. Ukrajiny a v 6. – 9. stor. sa podieľalo aj na slovanskej kolonizácii území vých. a severových. smerom za Dneper až k Donu a k Volge i na vzniku východoslovanských národov.