anjeli

Text hesla

anjeli [gr.] — v judaizme, kresťanstve a islame nebeské bytosti, ktoré sa môžu materializovať, prostredníci medzi Bohom na jednej strane a ľuďmi a svetom na druhej strane (gr. angelos, lat. angelus – posol; hebr. mal’ak; arab. malá’ika). Viera v anjelov sa však neobmedzuje na vyspelé monoteistické náboženstvá. V démonológii prvotných a polyteistických náboženstiev je rozšírená viera v dobrých a zlých duchov. V iránskom zoroastrizme (→ Zaratuštra) anjeli zosobňovali dobré sily, ktoré bojovali na strane boha dobra Ahuru Mazdu proti bohu zla Ahrimanovi (Angra Mainju).

Začiatky hierarchizácie anjelov položil judaizmus. Už v Starom zákone (1 M 28,12) sa opisuje Jakubov sen, v ktorom videl anjelov schádzať a vystupovať po rebríku spájajúcom nebo a zem (→ Jakubov rebrík). V Knihe Tobiášovej (Tob 5,4; Tob 12,15) sa hovorí o anjelovi Rafaelovi, jednom zo siedmich anjelov; u Izaiáša (Iz 6,1 – 6) sa spomínajú serafíni, u Ezechiela (Ez 1,4 – 25) štyri anjelské bytosti. Anjeli sú individualizovaní. V Biblii a apokryfoch sa vyskytujú aj ďalšie mená anjelov ako Gabriel, Michal, Uriel.

Nový zákon prevzal židovské predstavy o anjeloch a rozpracoval ich hierarchicky. Diela cirkevných otcov obsahujú aj koncepciu strážnych anjelov. Anjeli boli rozdelení hierarchicky na triedy, ktoré patristika rozvinula v učení o anjelských chóroch. Základy kresťanskej angelológie položil Dionysius Areopagita (5. stor.). V spise O nebeskej hierarchii (De caelesti hierarchia) opisuje podstatu a vlastnosti anjelov, ich rozdelenie na trikrát tri chóry; vymenúva a opisuje anjelov v zboroch, ktoré zapĺňajú priestor medzi Bohom a cirkvou. Tomáš Akvinský (13. stor.) usporiadal anjelov do deviatich chórov: anjeli, archanjeli, kniežatstvá, mocnosti, sily, panstvá, tróny, cherubíni a serafíni. Z padlých anjelov, ktorí prepadli pýche, sa stali zlí duchovia, diabli.

V islame sa anjeli chápu ako neviditeľné éterické bytosti a ich existencia patrí medzi jeho najvýraznejšie dogmy. Anjeli sa považujú za bezúhonné bytosti, ktoré bezvýhradne počúvajú Božie príkazy. Výnimku predstavujú iba padlý anjel Iblís (diabol) a anjeli Hárút a Márút, ktorí v Babylone omylom sprostredkovali ľuďom znalosť čiernej mágie. Podľa islamských predstáv každého človeka sprevádzajú dvaja anjeli: ten, čo je po pravici, zapisuje dobré skutky, kým ten, čo je po ľavici, zlé skutky. Božím zvestovateľom je Džibríl (archanjel Gabriel), ktorý priniesol zvestovanie aj Mohamedovi.

Popis ilustrácie

Anjel, polychrómovaná drevorezba, 1300 - 50, Oravská galéria, Dolný Kubín

Text hesla

anjeli [gr.] — v judaizme, kresťanstve a islame nebeské bytosti, ktoré sa môžu materializovať, prostredníci medzi Bohom na jednej strane a ľuďmi a svetom na druhej strane (gr. angelos, lat. angelus – posol; hebr. mal’ak; arab. malá’ika). Viera v anjelov sa však neobmedzuje na vyspelé monoteistické náboženstvá. V démonológii prvotných a polyteistických náboženstiev je rozšírená viera v dobrých a zlých duchov. V iránskom zoroastrizme (→ Zaratuštra) anjeli zosobňovali dobré sily, ktoré bojovali na strane boha dobra Ahuru Mazdu proti bohu zla Ahrimanovi (Angra Mainju).

Začiatky hierarchizácie anjelov položil judaizmus. Už v Starom zákone (1 M 28,12) sa opisuje Jakubov sen, v ktorom videl anjelov schádzať a vystupovať po rebríku spájajúcom nebo a zem (→ Jakubov rebrík). V Knihe Tobiášovej (Tob 5,4; Tob 12,15) sa hovorí o anjelovi Rafaelovi, jednom zo siedmich anjelov; u Izaiáša (Iz 6,1 – 6) sa spomínajú serafíni, u Ezechiela (Ez 1,4 – 25) štyri anjelské bytosti. Anjeli sú individualizovaní. V Biblii a apokryfoch sa vyskytujú aj ďalšie mená anjelov ako Gabriel, Michal, Uriel.

Nový zákon prevzal židovské predstavy o anjeloch a rozpracoval ich hierarchicky. Diela cirkevných otcov obsahujú aj koncepciu strážnych anjelov. Anjeli boli rozdelení hierarchicky na triedy, ktoré patristika rozvinula v učení o anjelských chóroch. Základy kresťanskej angelológie položil Dionysius Areopagita (5. stor.). V spise O nebeskej hierarchii (De caelesti hierarchia) opisuje podstatu a vlastnosti anjelov, ich rozdelenie na trikrát tri chóry; vymenúva a opisuje anjelov v zboroch, ktoré zapĺňajú priestor medzi Bohom a cirkvou. Tomáš Akvinský (13. stor.) usporiadal anjelov do deviatich chórov: anjeli, archanjeli, kniežatstvá, mocnosti, sily, panstvá, tróny, cherubíni a serafíni. Z padlých anjelov, ktorí prepadli pýche, sa stali zlí duchovia, diabli.

V islame sa anjeli chápu ako neviditeľné éterické bytosti a ich existencia patrí medzi jeho najvýraznejšie dogmy. Anjeli sa považujú za bezúhonné bytosti, ktoré bezvýhradne počúvajú Božie príkazy. Výnimku predstavujú iba padlý anjel Iblís (diabol) a anjeli Hárút a Márút, ktorí v Babylone omylom sprostredkovali ľuďom znalosť čiernej mágie. Podľa islamských predstáv každého človeka sprevádzajú dvaja anjeli: ten, čo je po pravici, zapisuje dobré skutky, kým ten, čo je po ľavici, zlé skutky. Božím zvestovateľom je Džibríl (archanjel Gabriel), ktorý priniesol zvestovanie aj Mohamedovi.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 18. júna 2018.

súvisiace heslá

citácia

Anjeli [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anjeli