anglikánska cirkev

Text hesla

anglikánska cirkev

1. Cirkev Anglicka, angl. The Church of England, Established Church, Anglican Church — štátna cirkev v Anglicku. Vznikla 1534 odtrhnutím od katolíckej cirkvi, keď anglický parlament vyňal Zákonom o supremácii (Act of Supremacy) cirkev v Anglicku zo zvrchovanosti pápeža a za hlavu cirkvi vyhlásil anglického kráľa. Pohnútky na odtrhnutie od Ríma boli čisto politické a osobné (pápež Klement VII. odmietol zrušiť zákonité manželstvo kráľa Henricha VIII.Katarínou Aragónskou, keď si chcel vziať za manželku dvornú dámu Annu Boleynovú). Na kráľov nátlak boli cirkevné vzťahy s Rímom prerušené. Katolícke kláštory boli zatvorené a ich pozemky skonfiškované, relikvie a sakrálne obrazy spálené. V prvých rokoch sa princípy cirkevnej organizácie, doktrína a rituál nezmenili. R. 1549 bol zavedený nový modlitebník (→ Book of Common Prayer) a zrušený celibát duchovenstva. R. 1571 bolo schválené anglikánske vyznanie viery skladajúce sa z 39 článkov. V anglikánstve sa spojila protestantská dogma o spáse prostredníctvom osobnej viery a katolícka dogma o spasiteľnej sile cirkvi. Zachovaná bola cirkevná hierarchia, okázalý kult a liturgické rúcha. V 16. stor. sa z anglikánskej cirkvi začali vyčleňovať odporcovia katolizujúcich tendencií puritáni, ktorí spojili svoj program s politickými požiadavkami demokracie, v 17. stor. pod vedením O. Cromwella v cirkevno-politických bojoch zvíťazili (poprava kráľa Karola I. 1649) a presadili presbyteriánsko-republikánsku vládu. Anglikánska cirkev bola zakázaná a svoje postavenie získala znova po reštaurácii kráľovstva, bola schválená cirkevná ústava a nové znenie modlitebníka (1662). R. 1689 popri anglikánskej cirkvi sloboda vyznania aj pre protestantov (presbyteriáni, baptisti, kongregacionalisti). V 18. stor. vzniklo silné pietistické hnutie (John a Charles Wesleyovci), ktorého stúpenci časom založili cirkev metodistov. V 19. stor. vznikli v anglikánskej cirkvi dva hlavné duchovné prúdy: vysoká cirkev (High Church), ktorú tvorili stúpenci zachovávania katolíckych foriem, a nízka cirkev (Low Church), ktorá sa prikláňala k protestantizmu. Tretí, liberálny smer (Broad Church) je orientovaný na náboženskú toleranciu. Zriadenie cirkvi je episkopálne; biskupov vymenúva kráľ/kráľovná na návrh premiéra a otázkami cirkvi sa zaoberá parlamentný výbor pre cirkevné záležitosti. Anglikánska cirkev sa v Anglicku delí na dve provincie, Canterburskú a Yorskú, na čele s arcibiskupmi, pričom canterburský arcibiskup je prímasom anglikánskej cirkvi, obaja arcibiskupi a 24 biskupov sú členmi Hornej snemovne (Snemovne lordov). Najvyšším predstaviteľom cirkvi je od 16. stor. anglický (britský) panovník, od 1559 s titulom Najvyšší správca Cirkvi Anglicka (angl. Supreme Governor of the Church of England); na čele cirkevnej hierarchie stojí canterburský arcibiskup – prímas;

2. akákoľvek kresťanská cirkev, ktorej teológia a liturgická prax má anglikánsky charakter. Tieto cirkvi väčšinou vznikli osamostatnením sa od Cirkvi Anglicka alebo v dôsledku ďalšieho štiepenia takto osamostatnených cirkví. Ich vznik je do značnej miery dôsledkom postupného šírenia anglikánskeho kresťanstva mimo európskeho kontinentu, najmä v súvislosti s anglickou koloniálnou expanziou. Samostatné anglikánske cirkvi jestvujú v Škótsku, Walese, Írsku, USA, Kanade, Latinskej Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. R. 1867 sa zjednotili do Anglikánskeho zväzu cirkví (Anglikánskeho spoločenstva; angl. Anglican Communion). Ich predstavitelia sa stretajú na tzv. Lambethských konferenciách. Na čele Anglikánskeho zväzu cirkví stojí canterburský arcibiskup. Niektoré anglikánske cirkvi nie sú členmi tohto zväzu.

Text hesla

anglikánska cirkev

1. Cirkev Anglicka, angl. The Church of England, Established Church, Anglican Church — štátna cirkev v Anglicku. Vznikla 1534 odtrhnutím od katolíckej cirkvi, keď anglický parlament vyňal Zákonom o supremácii (Act of Supremacy) cirkev v Anglicku zo zvrchovanosti pápeža a za hlavu cirkvi vyhlásil anglického kráľa. Pohnútky na odtrhnutie od Ríma boli čisto politické a osobné (pápež Klement VII. odmietol zrušiť zákonité manželstvo kráľa Henricha VIII.Katarínou Aragónskou, keď si chcel vziať za manželku dvornú dámu Annu Boleynovú). Na kráľov nátlak boli cirkevné vzťahy s Rímom prerušené. Katolícke kláštory boli zatvorené a ich pozemky skonfiškované, relikvie a sakrálne obrazy spálené. V prvých rokoch sa princípy cirkevnej organizácie, doktrína a rituál nezmenili. R. 1549 bol zavedený nový modlitebník (→ Book of Common Prayer) a zrušený celibát duchovenstva. R. 1571 bolo schválené anglikánske vyznanie viery skladajúce sa z 39 článkov. V anglikánstve sa spojila protestantská dogma o spáse prostredníctvom osobnej viery a katolícka dogma o spasiteľnej sile cirkvi. Zachovaná bola cirkevná hierarchia, okázalý kult a liturgické rúcha. V 16. stor. sa z anglikánskej cirkvi začali vyčleňovať odporcovia katolizujúcich tendencií puritáni, ktorí spojili svoj program s politickými požiadavkami demokracie, v 17. stor. pod vedením O. Cromwella v cirkevno-politických bojoch zvíťazili (poprava kráľa Karola I. 1649) a presadili presbyteriánsko-republikánsku vládu. Anglikánska cirkev bola zakázaná a svoje postavenie získala znova po reštaurácii kráľovstva, bola schválená cirkevná ústava a nové znenie modlitebníka (1662). R. 1689 popri anglikánskej cirkvi sloboda vyznania aj pre protestantov (presbyteriáni, baptisti, kongregacionalisti). V 18. stor. vzniklo silné pietistické hnutie (John a Charles Wesleyovci), ktorého stúpenci časom založili cirkev metodistov. V 19. stor. vznikli v anglikánskej cirkvi dva hlavné duchovné prúdy: vysoká cirkev (High Church), ktorú tvorili stúpenci zachovávania katolíckych foriem, a nízka cirkev (Low Church), ktorá sa prikláňala k protestantizmu. Tretí, liberálny smer (Broad Church) je orientovaný na náboženskú toleranciu. Zriadenie cirkvi je episkopálne; biskupov vymenúva kráľ/kráľovná na návrh premiéra a otázkami cirkvi sa zaoberá parlamentný výbor pre cirkevné záležitosti. Anglikánska cirkev sa v Anglicku delí na dve provincie, Canterburskú a Yorskú, na čele s arcibiskupmi, pričom canterburský arcibiskup je prímasom anglikánskej cirkvi, obaja arcibiskupi a 24 biskupov sú členmi Hornej snemovne (Snemovne lordov). Najvyšším predstaviteľom cirkvi je od 16. stor. anglický (britský) panovník, od 1559 s titulom Najvyšší správca Cirkvi Anglicka (angl. Supreme Governor of the Church of England); na čele cirkevnej hierarchie stojí canterburský arcibiskup – prímas;

2. akákoľvek kresťanská cirkev, ktorej teológia a liturgická prax má anglikánsky charakter. Tieto cirkvi väčšinou vznikli osamostatnením sa od Cirkvi Anglicka alebo v dôsledku ďalšieho štiepenia takto osamostatnených cirkví. Ich vznik je do značnej miery dôsledkom postupného šírenia anglikánskeho kresťanstva mimo európskeho kontinentu, najmä v súvislosti s anglickou koloniálnou expanziou. Samostatné anglikánske cirkvi jestvujú v Škótsku, Walese, Írsku, USA, Kanade, Latinskej Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. R. 1867 sa zjednotili do Anglikánskeho zväzu cirkví (Anglikánskeho spoločenstva; angl. Anglican Communion). Ich predstavitelia sa stretajú na tzv. Lambethských konferenciách. Na čele Anglikánskeho zväzu cirkví stojí canterburský arcibiskup. Niektoré anglikánske cirkvi nie sú členmi tohto zväzu.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 6. júna 2018.

citácia

Anglikánska cirkev [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anglikanska-cirkev