anglikánska cirkev

anglikánska cirkev —

1. Cirkev Anglicka, angl. The Church of England, Established Church, Anglican Church — štátna cirkev v Anglicku. Vznikla v roku 1534 odtrhnutím od katolíckej cirkvi, keď anglický parlament vyňal Zákonom o supremácii (Act of Supremacy) cirkev v Anglicku zo zvrchovanosti pápeža a za hlavu cirkvi vyhlásil anglického kráľa. Pohnútky na odtrhnutie od Ríma boli čisto politické a osobné (pápež Klement VII. odmietol zrušiť zákonité manželstvo kráľa Henricha VIII. s Katarínou Aragónskou, keď si chcel vziať za manželku dvornú dámu Annu Boleynovú). Na kráľov nátlak boli cirkevné vzťahy s Rímom prerušené. Katolícke kláštory boli zatvorené a ich pozemky skonfiškované, relikvie a sakrálne obrazy spálené. V prvých rokoch sa princípy cirkevnej organizácie, doktrína a rituál nezmenili. V roku 1549 bol zavedený nový modlitebník (→ Book of Common Prayer) a zrušený celibát duchovenstva. V roku 1571 bolo schválené anglikánske vyznanie viery skladajúce sa z 39 článkov. V anglikánstve sa spojila protestantská dogma o spáse prostredníctvom osobnej viery a katolícka dogma o spasiteľnej sile cirkvi. Zachovaná bola cirkevná hierarchia, ako aj liturgia s viacerými prvkami blízkymi katolicizmu, vrátane používania niektorých liturgických rúch, čo sa ešte posilnilo v 19. a 20. stor. V 16. stor. sa z anglikánskej cirkvi začali vyčleňovať odporcovia katolizujúcich tendencií puritáni, ktorí spojili svoj program s politickými požiadavkami demokracie, v 17. stor. pod vedením O. Cromwella v cirkevno-politických bojoch zvíťazili (poprava kráľa Karola I. 1649) a presadili presbyteriánsko-republikánsku vládu. Anglikánska cirkev bola zakázaná a svoje postavenie získala znova po reštaurácii kráľovstva, bola schválená cirkevná ústava a nové znenie modlitebníka (1662). V roku 1689 popri anglikánskej cirkvi sloboda vyznania aj pre protestantov (presbyteriáni, baptisti, kongregacionalisti). V 18. stor. vzniklo silné pietistické hnutie (John a Charles Wesleyovci), ktorého stúpenci časom založili cirkev metodistov. V 19. stor. vznikli v anglikánskej cirkvi dva hlavné duchovné prúdy: vysoká cirkev (High Church), ktorú tvorili stúpenci zachovávania katolíckych foriem, a nízka cirkev (Low Church), ktorá sa prikláňala k protestantizmu. Tretí, liberálny smer (Broad Church) je orientovaný na náboženskú toleranciu. Zriadenie cirkvi je episkopálne; biskupov vymenúva kráľ/kráľovná na návrh premiéra a otázkami cirkvi sa zaoberá parlamentný výbor pre cirkevné záležitosti. Anglikánska cirkev sa v Anglicku delí na dve provincie, Canterburskú a Yorskú, na čele s arcibiskupmi, pričom canterburský arcibiskup je prímasom anglikánskej cirkvi, obaja arcibiskupi a 24 biskupov sú členmi Hornej snemovne (Snemovne lordov). Najvyšším predstaviteľom cirkvi je od 16. stor. anglický (britský) panovník, od roku 1559 s titulom Najvyšší správca Cirkvi Anglicka (angl. Supreme Governor of the Church of England); na čele cirkevnej hierarchie stojí canterburský arcibiskup – prímas;

2. akákoľvek kresťanská cirkev, ktorej teológia a liturgická prax má anglikánsky charakter. Tieto cirkvi väčšinou vznikli osamostatnením sa od Cirkvi Anglicka alebo v dôsledku ďalšieho štiepenia takto osamostatnených cirkví. Ich vznik je do značnej miery dôsledkom postupného šírenia anglikánskeho kresťanstva mimo európskeho kontinentu, najmä v súvislosti s anglickou koloniálnou expanziou. Samostatné anglikánske cirkvi jestvujú v Škótsku, Walese, Írsku, USA, Kanade, Latinskej Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. V roku 1867 sa zjednotili do Anglikánskeho zväzu cirkví (Anglikánskeho spoločenstva; angl. Anglican Communion). Ich predstavitelia sa stretajú na tzv. Lambethských konferenciách. Na čele Anglikánskeho zväzu cirkví stojí canterburský arcibiskup. Niektoré anglikánske cirkvi nie sú členmi tohto zväzu.