anarchosyndikalizmus

anarchosyndikalizmus [gr.], syndikalizmus — označenie politicko-filozofického hnutia odmietajúceho úlohu štátu pri organizovaní spoločnosti. Tú by mali prevziať organizácie slobodných výrobcov – syndikáty (odborové organizácie). Úlohou syndikátov je aj kontrola vlastníctva. Hlavným nástrojom dosiahnutia moci by mal byť generálny štrajk, ale aj sabotáže a násilie. Najväčší vplyv mal anarchosyndikalizmus na prelome 19. a 20. stor. vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku, čiastočne aj v Spojenom kráľovstve. Hlavnými teoretikmi syndikalizmu boli G. Sorel a P. J. Proudhon. Anarchosyndikalizmus premenil úzke anarchistické hnutie na veľmi vplyvné proletárske hnutie. Populárnym sa stalo nielen medzi robotníkmi, ale aj medzi časťou intelektuálov. Prívrženci syndikalizmu zdôvodňovali víziu syndikalizovanej spoločnosti rovnorodosťou odborových organizácií a priamym vplyvom výrobcov na riadenie celej spoločnosti. Hnutie anarchosyndikalistov využil B. Mussolini pri presadzovaní vlastnej myšlienky korporatívneho štátu, ktorý bol v skutočnosti silným fašistickým štátom.