analytický typ jazyka

analytický typ jazyka, izolačný typ jazyka — druh jazyka, v ktorom sa gramatické významy vyjadrujú pomocou samostatných morfém – pomocných slov alebo častíc; opak syntetického typu jazyka. Výrazne je zastúpený napr. v čínštine, vo vietnamčine, v angličtine a vo francúzštine. Analytické postupy sú však bežné i v slovanských jazykoch, najvýraznejšie v bulharčine (pri substantívach), v slovenčine napr. tvorba trpného rodu (konštrukcia byť + trpné príčastie, napr. som volaný), budúceho času (budem + neurčitok, napr. budem písať).