analgetiká

analgetiká [gr. > lat.] — látky znižujúce vnímanie bolesti; podávajú sa v dávkach, ktoré výrazne neovplyvňujú bdelosť a iné psychické funkcie chorého. Pôsobia symptomaticky (neodstraňujú príčinu bolesti, len jej príznaky), môžu zastierať ďalší rozvoj ochorenia. Majú rôznu chemickú štruktúru a podľa hlavného mechanizmu účinku sa delia na anodyná (opiátové analgetiká) a antipyretiká (neopiátové analgetiká, analgetiká dostupné bez lekárskeho predpisu). Opiátové analgetiká sa používajú na tlmenie veľkých bolestí (v prípadoch, keď už nestačia iné látky), majú aj antitusický účinok. Získavajú sa chemicky z ópia úpravami a syntézou derivátov. Pôsobia centrálne v oblasti nervového systému na opiátových receptoroch, ktoré sú totožné s miestom účinku endogénnych opiátov (endorfíny, enkefalíny). Obvykle vyvolávajú rôzne nepríjemné reakcie (napr. útlm dýchania) a po ich podávaní vzniká návyk, preto je ich spotreba regulovaná (→ omamné látky). Neopiátové analgetiká majú prevažne periférne účinky. Z chemického hľadiska sú to viaceré skupiny látok (salicyláty, oxikamy, pyrazolóny ap.). Mechanizmus ich účinku je založený na blokáde biosyntézy prostaglandínov. Mnohé pôsobia antipyreticky (znižujú telesnú teplotu) a protizápalovo. Viaceré sa podávajú bez lekárskeho predpisu (acylpyrín, ibuprofén, alnagon). Na zvýšenie účinku sa používajú kombinácie s kodeínom, kofeínom a inými látkami (napr. so spazmolytickým účinkom). V súčasnosti je tendencia používať nekombinované látky, pretože kombinovaním sa zvyšujú nežiaduce účinky (poškodenie žalúdka, obličiek, rôzne vážnejšie reakcie). Po nesprávnom používaní analgetík môže vzniknúť návyk.