anakolút

anakolút [gr.] —

1. jaz. vybočenie z väzby; jeden z defektných spôsobov gramatickej výstavby vety. Vzniká v nepripravených, najmä hovorených prejavoch. V krajných prípadoch prekáža adekvátnemu pochopeniu zmyslu vety. V písaných textoch sa hodnotí ako gramatická aj štylistická chyba. Napr. Chlapci, keď skončili školu, prišlo im rukovať. Správne: Keď chlapci skončili školu, museli rukovať;

2. lit. syntaktická figúra, ktorá je vybočením z väzby (vetnej stavby) textu; nie je defektnou jazykovou konštrukciou, ale štylistickým príznakom vzrušenej emocionálnej reči. Napr.:

Ulomí a – nikdy lepšej chuti!

dnu sám, žena kŕmi sienkom koňa...

(M. Rázus: Keď sa srdce ozve)