Amsterdamská zmluva

Amsterdamská zmluva — dokument schválený na zasadnutí Európskej rady 16. – 18. 6. 1997 a podpísaný ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ 2. 10. 1997 v Amsterdame, v účinnosti od 1. 5. 1999. Pozmenil Zmluvu o Európskej únii (Maastrichtskú zmluvu), zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace právne akty. Revízia uvedených zmlúv sa uskutočnila na základe článku N Maastrichtskej zmluvy. Najvýznamnejšie zmeny: Vnútro a spravodlivosť: Problematika voľného pohybu osôb, imigrácie a azylovej politiky sa stala súčasťou prvého piliera, kde sa rozhoduje na základe väčšinového hlasovania. Jeho zavedenie v daných oblastiach sa predpokladalo po päťročnom prechodnom období. Súčasťou Amsterdamskej zmluvy sa stala Schengenská zmluva o odstránení vnútorných hraníc medzi členskými štátmi EÚ. Špeciálny štatút získali Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko. Umožnil im zachovať hraničnú kontrolu pre osoby z tretích krajín prichádzajúce zo štátov EÚ. V rámci medzivládnej spolupráce sa posilnila kooperácia policajných a súdnych orgánov krajín EÚ. Zmluva oprávnila Europol vyvíjať operatívnu policajnú činnosť. Zamestnanosť a sociálna politika: Nová kapitola o zamestnanosti predpokladá koordináciu politiky zamestnanosti a vytvorenie zodpovedajúcej inštitucionálnej základne. Zmluva stanovuje prijatie opatrení stimulujúcich zamestnanosť v EÚ, ktoré sa budú v Rade prijímať väčšinovým hlasovaním. Do článkov zmluvy boli inkorporované ustanovenia Sociálneho protokolu zaväzujúce členské štáty uplatňovať stanovený štandard v oblasti sociálneho zabezpečenia, pracovných podmienok a práv pracujúcich. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP): Zahraničná politika zostáva naďalej oblasťou medzivládnej spolupráce. Zmluva stanovuje jednomyseľné hlasovanie o strategických úlohách SZBP, predpokladá však väčšinové hlasovanie pri prijímaní spoločných stanovísk a schvaľovaní spoločných akcií. Do kapitoly o SZBP boli zahrnuté Petersberské úlohy (úlohy prijaté Západoeurópskou úniou, ZEÚ, týkajúce sa mierových a humanitárnych operácií a riešenia krízových situácií). ZEÚ ako integrálna časť vývoja únie má poskytovať operačné kapacity a všetky krajiny zúčastňujúce sa na takýchto operáciách majú mať rovnaký prístup do plánovacích a rozhodovacích štruktúr ZEÚ. Súčasťou zmluvy je protokol, podľa ktorého bude rok po vstupe zmluvy do platnosti vypracovaný postup posilňovania spolupráce EÚ a ZEÚ. V záujme zvýšenia efektivity SZBP sa vytvára útvar plánovania a včasného varovania, ktorého úlohou bude informačne a analyticky zabezpečovať vonkajšie aktivity EÚ v politickej a bezpečnostnej oblasti. V oblasti SZBP bude zriadená funkcia vysokého predstaviteľa vykonávaná generálnym tajomníkom Rady EÚ. Inštitúcie: V tejto oblasti nebol dosiahnutý významnejší pokrok. K zmluve však bol pripojený Protokol o inštitúciách s perspektívou rozšírenia EÚ, ktorý stanovuje, že k dátumu prijatia prvých krajín dôjde k zmenám v zložení Európskej komisie (EK). V komisii bude v súvislosti s prvým rozšírením zastúpená každá členská krajina len jedným príslušníkom na rozdiel od terajšieho stavu, keď veľké krajiny majú v EK po dvoch zástupcoch. Uvedená zmena je však viazaná na dosiahnutie dohody o váhe hlasov v Rade buď zmenou počtu hlasov jednotlivých členov, alebo na základe tzv. dvojitej väčšiny požadujúcej väčšinu hlasov kombinovanú s väčšinou obyvateľov. Najneskôr jeden rok predtým, ako počet členov EÚ presiahne 20, sa zíde konferencia predstaviteľov vlád členských krajín s cieľom prehodnotiť ustanovenia zmluvy o zložení a fungovaní inštitúcií, o váhe hlasov v Rade a o rozhodovacom procese. Zmluva rozširuje spolurozhodovacie právomoci Európskeho parlamentu na ďalšie oblasti. Flexibilita: Koncepcia flexibility alebo posilnenej spolupráce je novým prvkom v právnom systéme únie. Jej podstatou je umožniť určitej skupine krajín, ktorá má záujem, posilňovať spoluprácu v rámci EÚ bez toho, aby bola blokovaná alebo limitovaná inými členskými štátmi. Zmluva definuje osem kritérií, na základe ktorých je možné tento princíp uplatňovať: prehlbovanie európskej spolupráce, rešpektovanie princípov zmluvy, využívanie iba v prípade zlyhania pokusov aplikovať normálne postupy, zapojenie väčšiny členských krajín, zachovanie jednotného inštitucionálneho rámca, rešpektovanie súčasného i budúceho acquis communautaire, otvorenosť pre ďalších členov. Do rozhodovacích mechanizmov sú zapojené všetky členské štáty, ale do hlasovania len účastnícke krajiny. Náklady na financovanie posilnenej spolupráce budú hradené z rozpočtu financovaného zo zdrojov zainteresovaných krajín.