Ammanati, Bartolomeo

Ammanati, Bartolomeo, aj Ammannati, Bartolommeo, 18. 6. 1511 Settignano (pri Florencii) – 13. 4. 1592 Florencia — taliansky sochár a architekt, jeden z najvýznamnejších umelcov v Taliansku v 2. a 3. štvrtine 16. stor. V období okolo 1523 – 27 sa školil v akadémii B. Bandinelliho vo Florencii a od 1527 u J. Sansovina v Benátkach. Okrem B. Bandinelliho a J. Sansovina ho ovplyvnil najmä Michelangelo Buonarroti, ktorý bol jeho vzorom a ktorého štýl sa snažil napodobniť v sochárstve aj v architektúre.

Ako úspešný a vyhľadávaný sochár vytvoril množstvo verejných i súkromných objednávok (náhrobky, fontány, voľné sochy, sochy a reliéfy pre výzdobu architektúry) vo Florencii, v Benátkach, Pise, Padove, vo Vicenze, v Ríme aj v Urbine. Začiatkom 40. rokov 16. stor. spolupracoval s J. Sansovinom v Benátkach (sochy na fasáde knižnice sv. Marka). V období 1544 – 48 v Padove pre humanistu Marca Mantovu Benavidesa (*1489, †1582) vytvoril kolosálnu sochu Herkula, víťazný oblúk a svoje majstrovské dielo Náhrobok Marca Mantovu Benavidesa v kostole Chiesa degli Eremitani v Padove (1546). Od roku 1555 pôsobil vo Florencii v službách Cosima I. V období okolo 1560 – 74/5 postupne, so svojimi spolupracovníkmi (jedným z nich bol G. da Bologna), vytvoril Neptúnovu fontánu na Piazza della Signoria vo Florencii. K jeho najvýznamnejším architektonickým dielam patrí prestavba paláca Palazzo Pitti (1560 – 77, úprava nádvoria a stvárnenie priečelia obráteného do záhrad Boboli) vo Florencii, kde navrhol aj viaceré paláce a most Ponte della Santa Trinità cez rieku Arno (1567 – 70/1, zničený v 2. svetovej vojne, neskôr obnovený). V Ríme navrhol viacero palácov aj úpravy starších stavieb (pracoval pre pápežov Júliusa III. a Gregora XIII.). Jeho stavby majú výrazne skulpturálny charakter s množstvom manieristických prvkov (napr. grotesky).