Amharovia

Amharovia — hamitská národnosť v Etiópii, tvorí asi 32,5 % všetkých obyvateľov štátu (29 mil., 2007). Amharovia žijú predovšetkým v centrálnej a sev. časti, najmä v okolí jazera Tana, v regióne Amhara, rozptýlene aj v ďalších regiónoch. Vznikli zmiešaním autochtónnych kušitských kmeňov s kmeňmi prichádzajúcimi v období pred n. l. z juhu Arabského polostrova. Postupne sa stali štátotvorným obyvateľstvom oblasti, počnúc Aksumskou ríšou (→ Aksum) v 3. – 4. stor. (štátnym náboženstvom sa stalo kresťanstvo monofyzitistického smeru), 1270 uchvátili moc a začali vytvárať feudálny štát (šalamúnska dynastia). Kultúrne a spoločensky sa rozdelili na vrstvu vysokých štátnych a cirkevných hodnostárov (klérus, mnísi) a vrstvu roľníkov. Spoločenské rozdiely pretrvali až do pádu cisárstva (1974 – 75). Naďalej sa zachovalo ich dominantné postavenie v etiópskej štátnej správe, vojenstve a cirkvi, amharský jazyk je štátnym jazykom Etiópie. Medzi roľníkmi prevláda pestovanie jačmeňa, prosa, šošovice (oddávna používanie pluhu so železnou radlicou), chov dobytka, koní, oviec a kôz. V mestách prekvitá remeselnícka výroba. Amharovia sú príslušníkmi etiópskej cirkvi.