Ambróz

Text hesla

Ambróz, sv., lat. Ambrosius, okolo 340 Trevír, dnes Trier, Nemecko – 4. 4. 397 Miláno — latinský cirkevný spisovateľ, milánsky biskup. Pochádzal z poprednej rímskej trevírskej rodiny, advokát, 370 konzul v Hornej Itálii, 374 zvolený za milánskeho biskupa. Významný kazateľ, teológ a cirkevný politik. Úspešne bránil autoritu cirkvi proti štátu, bojoval proti arianizmu i prívržencom pohanstva. Pretože Miláno bolo v tom čase hlavným mestom Západorímskej ríše, usmerňoval aj panovníkov v boji o moc. Bol spravodlivý, ale prísny, jeho znakom sa stal korbáč. Priateľ cisára Theodosia I. Veľkého, ktorého 390 donútil k verejnému pokániu za krvavý zásah v Solúne. Podporoval kláštorný život, svojimi kázňami sa pričinil o konverziu sv. Augustína a ovplyvnil jeho myslenie. Aplikoval hodnoty antickej vzdelanosti v kresťanstve. Biblické texty vykladal alegoricky, napr. Hexameron, čiže výklad 1. kapitoly Genesis. Písal i katechetické diela, napr. O sviatostiach (De sacramentis), autor príručky etiky O povinnostiach (De officiis) ako kresťanskej paralely k Cicerónovi. Vykonal zmeny v cirkevnej liturgii, zreformoval spev v záp. cirkvi podľa gréckeho vzoru zavedením hymnov (→ ambroziánsky chorál). Ambroziánsky chválospev Te Deum laudamus (Teba Boha chválime) však od neho nepochádza.

Býva zobrazovaný ako biskup s holubicou Ducha Sv., často v spoločnosti iných cirkevných otcov, niekedy s včelím úľom, príp. s dieťatom v kolíske (podľa legendy spal ako dieťa s otvorenými ústami a včelí roj mu nanosil do úst med, pravdepodobne symbol jeho výrečnosti). Sviatok 7. decembra.

Popis ilustrácie

Cornelis Galle: Sv. Ambróz, rytina, okolo r. 1610 - 1633, Rijksmuseum, Amsterdam

Text hesla

Ambróz, sv., lat. Ambrosius, okolo 340 Trevír, dnes Trier, Nemecko – 4. 4. 397 Miláno — latinský cirkevný spisovateľ, milánsky biskup. Pochádzal z poprednej rímskej trevírskej rodiny, advokát, 370 konzul v Hornej Itálii, 374 zvolený za milánskeho biskupa. Významný kazateľ, teológ a cirkevný politik. Úspešne bránil autoritu cirkvi proti štátu, bojoval proti arianizmu i prívržencom pohanstva. Pretože Miláno bolo v tom čase hlavným mestom Západorímskej ríše, usmerňoval aj panovníkov v boji o moc. Bol spravodlivý, ale prísny, jeho znakom sa stal korbáč. Priateľ cisára Theodosia I. Veľkého, ktorého 390 donútil k verejnému pokániu za krvavý zásah v Solúne. Podporoval kláštorný život, svojimi kázňami sa pričinil o konverziu sv. Augustína a ovplyvnil jeho myslenie. Aplikoval hodnoty antickej vzdelanosti v kresťanstve. Biblické texty vykladal alegoricky, napr. Hexameron, čiže výklad 1. kapitoly Genesis. Písal i katechetické diela, napr. O sviatostiach (De sacramentis), autor príručky etiky O povinnostiach (De officiis) ako kresťanskej paralely k Cicerónovi. Vykonal zmeny v cirkevnej liturgii, zreformoval spev v záp. cirkvi podľa gréckeho vzoru zavedením hymnov (→ ambroziánsky chorál). Ambroziánsky chválospev Te Deum laudamus (Teba Boha chválime) však od neho nepochádza.

Býva zobrazovaný ako biskup s holubicou Ducha Sv., často v spoločnosti iných cirkevných otcov, niekedy s včelím úľom, príp. s dieťatom v kolíske (podľa legendy spal ako dieťa s otvorenými ústami a včelí roj mu nanosil do úst med, pravdepodobne symbol jeho výrečnosti). Sviatok 7. decembra.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Ambróz [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ambroz