ambona

ambona [gr.] — vyvýšené miesto v kostole primárne určené na predčítanie zo Svätého písma i na responzoriálny spev žalmov; honosnejšia forma lektória. Sekundárne sa ambony stali aj miestom prednesu homílií a príležitostne plnili i funkcie, ktoré nesúviseli s omšovou liturgiou. Prvý písomný doklad tohto typu liturgického zariadenia pochádza z roku 364 (ustanovenia synody v Laodicei). Archeologicky sú ambony doložiteľné od konca 5. stor., a to najmä vo východnom Stredomorí. Pod byzantským (vychádzajúcim z Konštantínopola) vplyvom sa v 6. stor. začali používať ambony aj v Ríme i v oblastiach so starogalskou liturgiou na území niekdajších galských a germánskych provincií (Noricum, Raetia, Galia, Germánia). Prvý písomný doklad zo zaalpského priestoru pochádza až z konca 10. stor. (Vita s. Chrodegangi) a vzťahuje sa na rok 755.

Konštrukčne išlo o podesty spravidla s centrálnym (oválnym, štvorcovým, hexagonálnym alebo oktogonálnym) pôdorysom, prístupné jedným alebo dvoma schodiskami a opatrené zábradlím, prípadne aj čítacím pultom. Zhotovované boli z rôznych materiálov (kameň, drevo aj v kombinácii s kovovým obložením, drahými kameňmi, prípadne s ďalšími materiálmi). Situované bývali na hranici medzi časťou kostola vyhradenou klerikom a ostatnou časťou pre laikov. Mohli stáť pri zábradlí vymedzujúcom oltárny priestor (presbytérium), ale aj v lodi, kde mohli byť umiestnené samostatne alebo v spojení s koridorom nazývaným solea. V Ríme (ale zrejme aj inde) sa časom vyvinul zvyk budovať na bočných stranách širokej soley (zv. aj schola cantorum) dve kamenné ambony – jednu na južnej strane určenú na čítanie evanjelia a druhú menšiu a jednoduchšiu na severnej strane na čítanie epištoly.

Oblasťami najväčšieho rozšírenia ambon boli regióny byzantského kultúrneho okruhu a Itália. V západokresťanskom prostredí ich význam od 13. stor. postupne upadal v súvislosti so zmeneným dôrazom na kázeň, ktorý viedol ku vzniku kazateľníc, pričom funkcie ambony mohol prevziať aj letner.

Významné príklady: Ambona biskupa Agnella v Ravenne (557 – 570), Ambona Henricha II. Svätého v Aachene (1002 – 14), dvojica ambon v bazilike San Clemente al Laterano v Ríme (12. stor.).