altajské jazyky

Text hesla

altajské jazykyjazyková rodina s 3 jazykovými skupinami: turkickou (starší názov turkotatárska, nejednoznačný názov turecká), mongolskou a mandžusko-tunguzskou. Altajskými jazykmi sa hovorí na severovýchode ázijského kontinentu, v sev. a severozáp. provinciách Číny, v Mongolsku, v Strednej Ázii, na juž. Sibíri, v Povolží, v Turecku a sčasti aj na Balkánskom polostrove. Fonológiu altajských jazykov charakterizuje jednoduchosť. Bohatstvo samohlások vyvažuje nepočetnosť spoluhlások; spoluhláskové skupiny sú zriedkavé. Vo väčšine altajských jazykov sa vyskytujú dlhé samohlásky. Dĺžka je fonologická, silový prízvuk nefonologický. Ďalšou charakteristickou črtou je vokalická harmónia. Všetky altajské jazyky sú aglutinujúce, nemajú členy a gramatický rod. S číslovkami sa používa singulárny tvar podstatných mien. Slová v altajských jazykoch sa ohýbajú a tvoria pomocou sufixov. Namiesto predložiek sa používajú záložky (postpozície) za slovom, ktoré určujú. Početné príčastia a prechodníky umožňujú vyjadrovať dôležité syntaktické funkcie. Altajskej syntaxi sú cudzie podraďovacie vety so spojkami alebo vzťažnými zámenami (ak sa vyskytujú, ide o cudzí vplyv). Altajské jazyky majú veľa spoločných slov, ktoré sa nedajú vysvetliť ako vzájomné výpožičky (tieto slovné korešpondencie poukazujú na bližšie zväzky medzi turkickými a mongolskými jazykmi). Hovorí nimi približne 156 mil. ľudí, z toho turkickými jazykmi asi 147 mil., mongolskými asi 9 mil. a mandžusko-tunguzskými asi 70-tis. ľudí.

Hlavné vetvy altajských jazykov

Vetva altajských jazykov Skupina altajských jazykov Jazyk (príklady)
turkická (z-turkická) juhových., čiže čagatajská (ujgurská) uzbecký, ujgurský, salarský
juhozáp., čiže oghuzská (turkménska) turecký, azerbajdžanský, turkménsky, gagauzský
severozáp., čiže kypčacká (kumánska) karaimský, kumycký, karačajsko-balkarský, krymskotatársky, tatársky, baškirský, kazašský, karakalpacký, kirgizský, nogajský, kumánsky
severových., čiže altajská (sibírska) chakaský, šorský, čulymský, altajský, tuviansky (tuvský), jakutský
turkická (r-turkická) čuvašský
mongolská mongolský, buriatsky, kalmycký, tungsiangsky, monguorský, dagurský (dahurský), paoanský, mogolský, kitanský
mandžusko-tunguzská mandžuská mandžuský, džürčenský
tunguzská evenkovský, evenský, negidalský, solonský, nanajský, oročský, ulčský, udehejský, orocký
Text hesla

altajské jazykyjazyková rodina s 3 jazykovými skupinami: turkickou (starší názov turkotatárska, nejednoznačný názov turecká), mongolskou a mandžusko-tunguzskou. Altajskými jazykmi sa hovorí na severovýchode ázijského kontinentu, v sev. a severozáp. provinciách Číny, v Mongolsku, v Strednej Ázii, na juž. Sibíri, v Povolží, v Turecku a sčasti aj na Balkánskom polostrove. Fonológiu altajských jazykov charakterizuje jednoduchosť. Bohatstvo samohlások vyvažuje nepočetnosť spoluhlások; spoluhláskové skupiny sú zriedkavé. Vo väčšine altajských jazykov sa vyskytujú dlhé samohlásky. Dĺžka je fonologická, silový prízvuk nefonologický. Ďalšou charakteristickou črtou je vokalická harmónia. Všetky altajské jazyky sú aglutinujúce, nemajú členy a gramatický rod. S číslovkami sa používa singulárny tvar podstatných mien. Slová v altajských jazykoch sa ohýbajú a tvoria pomocou sufixov. Namiesto predložiek sa používajú záložky (postpozície) za slovom, ktoré určujú. Početné príčastia a prechodníky umožňujú vyjadrovať dôležité syntaktické funkcie. Altajskej syntaxi sú cudzie podraďovacie vety so spojkami alebo vzťažnými zámenami (ak sa vyskytujú, ide o cudzí vplyv). Altajské jazyky majú veľa spoločných slov, ktoré sa nedajú vysvetliť ako vzájomné výpožičky (tieto slovné korešpondencie poukazujú na bližšie zväzky medzi turkickými a mongolskými jazykmi). Hovorí nimi približne 156 mil. ľudí, z toho turkickými jazykmi asi 147 mil., mongolskými asi 9 mil. a mandžusko-tunguzskými asi 70-tis. ľudí.

Hlavné vetvy altajských jazykov

Vetva altajských jazykov Skupina altajských jazykov Jazyk (príklady)
turkická (z-turkická) juhových., čiže čagatajská (ujgurská) uzbecký, ujgurský, salarský
juhozáp., čiže oghuzská (turkménska) turecký, azerbajdžanský, turkménsky, gagauzský
severozáp., čiže kypčacká (kumánska) karaimský, kumycký, karačajsko-balkarský, krymskotatársky, tatársky, baškirský, kazašský, karakalpacký, kirgizský, nogajský, kumánsky
severových., čiže altajská (sibírska) chakaský, šorský, čulymský, altajský, tuviansky (tuvský), jakutský
turkická (r-turkická) čuvašský
mongolská mongolský, buriatsky, kalmycký, tungsiangsky, monguorský, dagurský (dahurský), paoanský, mogolský, kitanský
mandžusko-tunguzská mandžuská mandžuský, džürčenský
tunguzská evenkovský, evenský, negidalský, solonský, nanajský, oročský, ulčský, udehejský, orocký

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 18. júna 2016.

súvisiace heslá

citácia

Altajské jazyky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/altajske-jazyky