alexandrijská škola

Text hesla

alexandrijská škola

1. zoskupenie učencov okolo inštitúcie Museion založenej Ptolemaiovcami v 3. stor. pred n. l. v Alexandrii. Nadväzovalo na peripatetickú filozofiu (→ peripatetická škola), v neskoršom období s prvkami mysticizmu a mágie. K významným výsledkom alexandrijskej školy patria Euklidovo dielo o geometrii, Eratosthenovo zmeranie obvodu Zeme, Aristarchova heliocentrická hypotéza, Hipparchov katalóg stálic, Ptolemaiov epicyklický systém geocentrizmu, Hérónove pokusy s mechanickými účinkami sily pary, ale aj začiatky textovej kritiky vo filologických vedách ap.;

2. súhrnný názov rôznych synkretických učení ovplyvnených gréckou filozofiou, ako aj orientálnou a židovskou mystikou (Filón Alexandrijský, Apollónios z Tyany a i.) až po sformovanie novoplatonizmu (Ammónios Sakkas, Plótinos);

3. označenie ranokresťanského patristického myslenia; katechetická škola, ktorá sa vyvinula v egyptskej Alexandrii zo školy na vyučovanie katechumenov. Smer alexandrijskej školy charakterizuje mysticizmus, vo vysvetľovaní Starého zákona sa kládol dôraz na alegorický výklad. Jej predstavitelia odmietali doslovný výklad zaužívaný v antiochijskej škole, hľadali hlbší, mystický zmysel biblických udalostí. Hlavnými predstaviteľmi boli Klement Alexandrijský a Origenes, z alexandrijskej školy vyšli Dionýz Alexandrijský (Veľký) a sv. Atanáz.

Text hesla

alexandrijská škola

1. zoskupenie učencov okolo inštitúcie Museion založenej Ptolemaiovcami v 3. stor. pred n. l. v Alexandrii. Nadväzovalo na peripatetickú filozofiu (→ peripatetická škola), v neskoršom období s prvkami mysticizmu a mágie. K významným výsledkom alexandrijskej školy patria Euklidovo dielo o geometrii, Eratosthenovo zmeranie obvodu Zeme, Aristarchova heliocentrická hypotéza, Hipparchov katalóg stálic, Ptolemaiov epicyklický systém geocentrizmu, Hérónove pokusy s mechanickými účinkami sily pary, ale aj začiatky textovej kritiky vo filologických vedách ap.;

2. súhrnný názov rôznych synkretických učení ovplyvnených gréckou filozofiou, ako aj orientálnou a židovskou mystikou (Filón Alexandrijský, Apollónios z Tyany a i.) až po sformovanie novoplatonizmu (Ammónios Sakkas, Plótinos);

3. označenie ranokresťanského patristického myslenia; katechetická škola, ktorá sa vyvinula v egyptskej Alexandrii zo školy na vyučovanie katechumenov. Smer alexandrijskej školy charakterizuje mysticizmus, vo vysvetľovaní Starého zákona sa kládol dôraz na alegorický výklad. Jej predstavitelia odmietali doslovný výklad zaužívaný v antiochijskej škole, hľadali hlbší, mystický zmysel biblických udalostí. Hlavnými predstaviteľmi boli Klement Alexandrijský a Origenes, z alexandrijskej školy vyšli Dionýz Alexandrijský (Veľký) a sv. Atanáz.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Alexandrijská škola [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/alexandrijska-skola