alétheia

alétheia [gr.] — pravda; ústredný termín gréckej metafyziky na označenie bytia ako nemennej skutočnosti. Pôvodne malo slovo aktívny význam (aléthés – ten, ktorý neskrýva; odtiaľ alétheia – neskrytosť). Grécke myslenie je výrazne zrakové (pravdivé je to, čo sa odkrýva, ukazuje, a je tak zrejmé), preto je filozof pozoroveteľom diania (gr. theóros), obdarený duchovným zrakom (Pytagoras, Platón). Prvý definoval pravdu v rámci svojej logiky Aristoteles ako pravdivý súd, ktorý je v zhode s vecou. Pravda vyslovená v reči je však nezávislá od človeka, patrí k bytiu, ktoré môže človek poznávať.