alela

Text hesla

alela [gr.], allela — jedna z rôznych alternatívnych foriem génu prítomná v jeho lokuse. Alely toho istého génu vznikajú mutáciami v jeho rôznych častiach. Určujú alternatívne formy prejavu znaku determinovaného týmto génom. Haploidný organizmus (→ haploid) obsahuje len jednu z možných alel daného génu (každý chromozóm je prítomný len v jednej kópii, t. j. každý gén je tiež prítomný len v jednej kópii). Diploidné organizmy (→ diploid) môžu niesť dve rôzne alely z celkového počtu alel jedného génu (obsahujú dvojice homologických chromozómov, t. j. každý gén môže byť prítomný vo dvoch kópiách). Prevládajúcou alelou v prírodnej populácii je štandardná alela, ktorej mutáciou vzniká mutantná alela. Medzi alelami jedného génu môžu byť vzťahy dominancie, neúplnej dominancie a kodominancie. Alela, ktorá sa fenotypovo prejavuje v homozygotnom aj v heterozygotnom genotype, sa označuje ako dominantná alela (potláča fenotypový prejav druhej alely alelového páru). Alela s fenotypovým prejavom len v homozygotnom genotype (na obidvoch homologických chromozómoch je tá istá alela) sa nazýva recesívna alela. Úplná dominancia a recesivita alel sú extrémne prípady alelických vzťahov, medzi ktorými sa vyskytujú rôzne prechody v stupni dominancie. Alely sú neúplne dominantné, ak sa fenotyp heterozygota nepodobá ani na jedného z rodičov, ale fenotypový prejav znaku je v rozpätí medzi rodičovskými formami (potomstvo červenej a bielej rastliny môže mať ružové sfarbenie). Kodominantné alely jedného alelového páru sa úplne a rovnocenne prejavujú vo fenotype heterozygota (deti muža s krvnou skupinou M a ženy s krvnou skupinou N budú mať deti s krvnou skupinou MN).

Text hesla

alela [gr.], allela — jedna z rôznych alternatívnych foriem génu prítomná v jeho lokuse. Alely toho istého génu vznikajú mutáciami v jeho rôznych častiach. Určujú alternatívne formy prejavu znaku determinovaného týmto génom. Haploidný organizmus (→ haploid) obsahuje len jednu z možných alel daného génu (každý chromozóm je prítomný len v jednej kópii, t. j. každý gén je tiež prítomný len v jednej kópii). Diploidné organizmy (→ diploid) môžu niesť dve rôzne alely z celkového počtu alel jedného génu (obsahujú dvojice homologických chromozómov, t. j. každý gén môže byť prítomný vo dvoch kópiách). Prevládajúcou alelou v prírodnej populácii je štandardná alela, ktorej mutáciou vzniká mutantná alela. Medzi alelami jedného génu môžu byť vzťahy dominancie, neúplnej dominancie a kodominancie. Alela, ktorá sa fenotypovo prejavuje v homozygotnom aj v heterozygotnom genotype, sa označuje ako dominantná alela (potláča fenotypový prejav druhej alely alelového páru). Alela s fenotypovým prejavom len v homozygotnom genotype (na obidvoch homologických chromozómoch je tá istá alela) sa nazýva recesívna alela. Úplná dominancia a recesivita alel sú extrémne prípady alelických vzťahov, medzi ktorými sa vyskytujú rôzne prechody v stupni dominancie. Alely sú neúplne dominantné, ak sa fenotyp heterozygota nepodobá ani na jedného z rodičov, ale fenotypový prejav znaku je v rozpätí medzi rodičovskými formami (potomstvo červenej a bielej rastliny môže mať ružové sfarbenie). Kodominantné alely jedného alelového páru sa úplne a rovnocenne prejavujú vo fenotype heterozygota (deti muža s krvnou skupinou M a ženy s krvnou skupinou N budú mať deti s krvnou skupinou MN).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Alela [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/alela