Albert Veľký

Albert Veľký, sv., Albertus Magnus, Albert von Lauingen, nesprávne Albert von Bollstädt, pravdepodobne 1193 (alebo okolo 1206) Lauingen – 15. 11. 1280 Kolín nad Rýnom — nemecký filozof, teológ a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu. Študoval v Benátkach, Padove, Kolíne nad Rýnom a Bologni, vyučoval na univerzite v Paríži a v Kolíne nad Rýnom. R. 1254 – 57 provinciál nemeckej provincie dominikánov, 1260 – 63 biskup v Regensburgu.

Prívrženec aristotelovskej filozofie a presvedčený novoplatonik, odporca averroizmu a scholastického dogmatizmu. Prostredníctvom aristotelovských ideí sa v diele Teologická suma (Summa theologiae) pokúsil o vypracovanie uceleného kresťanského filozoficko-teologického systému. Jeho tvorba zahŕňa okrem všetkých oblastí teológie a filozofie aj prírodovedné traktáty z oblasti astronómie, botaniky, mineralógie, zoológie a pôrodníctva, ako aj spisy z oblasti alchýmie, bájky s biblickou tematikou a legendy. Opísal bájne zviera – jednorožca. V botanike sa venoval opisu rastlín a ich vývoju od semena po dospelého jedinca; založil botanickú záhradu. Bol pokladaný za najväčšieho učenca svojej doby (už za života bol nazývaný Veľký) a medzi prostým ľudom mal povesť čarodejníka. Jeho najvýznamnejším žiakom a nasledovníkom bol Tomáš Akvinský.

R. 1622 blahorečený, 1931 svätorečený a vyhlásený za učiteľa cirkvi, 1941 vyhlásený za patróna prírodovedcov. Zobrazovaný v dominikánskom rúchu s opátskou berlou a mitrou, jeho atribútom je aj kniha alebo pero. Sviatok 15. novembra.