Albánci

Text hesla

Albánci, vlastným menom Shqiptarët, turecky Arnauti, srbsky Arbanasi — národ tvoriaci väčšinu obyvateľstva Albánska; Albánci žijú aj v Srbsku (Kosovo, 1,7 mil.), Sev. Macedónsku (519-tis.), Taliansku (120-tis.), menšie skupiny v USA, Grécku, bývalom ZSSR, Turecku, Bulharsku, Čiernej Hore a Rumunsku.

Predkami Albáncov boli pravdepodobne Ilýri. Za nadvlády Turkov (1479 – 1912) sa prehĺbili rozdiely medzi jednotlivými oblasťami. Koncom 18. až začiatkom 19. stor. vznikli dve základné oblasti a skupiny obyvateľstva, Toskovia v oblasti Toskeria na juhu a Gegovia v oblasti Gegeria na severe, ktoré sa delili na ďalšie kmene. Základnými sociálnymi a politickými jednotkami boli rody na čele s dedičným náčelníkom. Albánci boli najmä pastieri, roľníci a remeselníci, v kultúre sa prejavovali vplyvy Rímskej ríše, ako aj trácko-ilýrske, stredomorské a európske vplyvy. Veriaci sú moslimovia a kresťania (na juhu pravoslávni, na severe rímskokatolíci), pretrvali prežitky prírodných vier (ochranní a prírodní duchovia, obete). Počas tvrdého komunistického režimu boli v Albánsku 1967 – 90 zatvorené všetky mešity a kostoly. Jazyk: albánsky jazyk.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 18. júna 2016.

Albánci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-20 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/albanci