Alakalufi

Text hesla

Alakalufi, vlastným menom Kawésqar — juhoamerický indiánsky kmeň z Argentíny a Čile zo západnej časti súostrovia Ohňová zem a západnej časti Patagónie (severnú hranicu ich sídelného územia tvoril záliv Penas); asi 3,4 tis. príslušníkov (väčšinou zmiešaného pôvodu; 2017).

Alakalufi pôvodne žili kočovným spôsobom života v kopulovitých obydliach z vetiev pokrytých kôrou, kožami alebo trsťou, nazývaných tchelo, organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Ústrednú politickú, sociálnu a ekonomickú jednotku tvorila zvyčajne monogamná rodina, náčelníkov nepoznali. Delili sa na deväť územných skupín, resp. podkmeňov (vlastných Alakalufov, Adwipliinov, Aksánasov, Cálenov, Caucahuéov, Enooov, Lecheyelov, Tayatafov a Yequinahuerov). Zaoberali sa najmä lovom vtákov (tučniaky, kormorány, albatrosy, divé kačice, husi, labute čiernokrké), morských cicavcov (uškatce, tulene, morské vydry, veľryby), guanák, jeleníkov čilských (huemulov), nutrií, líšok, zberom mäkkýšov, kôrovcov, húb a rybolovom, chovali aj psov. Ťažili pyrit (využívali ho ako kresadlo), s ktorým aj obchodovali. Z remesiel bolo významné spracovanie kostí, lastúr, kameňa, kože (na odevy; napriek chladnej a daždivej klíme sa odievali väčšinou len do jediného kusa zvieracej kože, ktorý nosili prehodený cez ramená ako plášť) a košikárstvo, z kôry stromov, najmä coigüe (Nothofagus dombeyi), stavali veľké, až 8 – 9 m dlhé kanoe nazývané hallef.

Ako prví z Európanov s nimi prišli do kontaktu španielske objaviteľské výpravy (1521 Fernăa de Magalhãesa a 1526 Garcíu Jofreho Loaísu). V dôsledku devastujúcich epidémií, napr. osýpok, ktoré medzi nimi rozšírili veľrybári a lovci tuleňov, ich počet rapídne poklesol (z približne 5-tis. v 1. polovici 19. stor. na 250 začiatkom 20. stor.); preto v snahe zachovať kmeň presídlila čilská vláda v roku 1940 zvyšných Alakalufov na ostrov Wellington.

Pôvodné náboženstvo bolo animistické (spojené s kultom boha nebies Xolásom, ako aj kultom miestnych duchov prírody), christianizovaní boli v 2. polovici 19. stor. (anglikáni, saleziáni).

Jazyk Alakalufov (kawésqar) sa pokladá za izolovaný jazyk (mal tri, podľa niektorých lingvistov až deväť dialektov); nie je známy žiadny iný jazyk, ktorý by mu bol príbuzný; v súčasnosti ho plne ovláda už iba niekoľko jednotlivcov.

Zverejnené 1. februára 2022.

Alakalufi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/alakalufi